Priemerná spokojnosť žiakov s vyučovacím procesom na stredných školách je na úrovni 3,3. So súčasným procesom je viac-menej spokojná alebo úplne spokojná menej ako polovica žiakov.
Tieto a ďalšie zistenia vyplynuli z výskumu, ktorý realizovala Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave v rámci projektu „Zvyšovanie digitálnych kompetencií – rast vzdelania v spoločnosti“ podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom.
Z výsledkov ďalej vyplynulo, že nespokojných alebo úplne nespokojných je takmer 24 % žiakov. Moderné technológie a interaktívne spôsoby výučby využívajú vo výučbe učitelia najčastejšie len na niektorých predmetoch. Uviedlo to 68 % žiakov. Viac ako polovici žiakom (54 %) pritom digitálne technológie a nástroje vo vyučovaní pomáhajú lepšie pochopiť učivo a viac si z neho zapamätať.
Za najväčšie nedostatky výučbového procesu učitelia považujú:
- nedostatočný priestor na prípravu výučby (zaťažujúca administratívna agenda, riešenie projektov, riešenie problémov so žiakmi)
- a absencia vzdelávacích materiálov (učebníc, pracovných listov).
Medzi najčastejšie dôvody nevyužívania digitálnych technológií patria:
- náročná príprava výučby prostredníctvom digitálnych nástrojov (51,5 %),
- nedostatočné technické vybavenie (22 %)
- a nevedomosť práce s takýmito nástrojmi (20 %).
Je to tak aj v Poľsku a Česku
Podobné zistenia vyplynuli aj z výskumu, ktorý realizovali partneri projektu v Českej republike a v Poľsku – Pedagogická fakulta Ostravskej univerzity a nezisková organizácia Fundacja Pro Scientia Publica.
Partneri projektu vykonali analýzu digitálnych zručností so zameraním na 2 hlavné segmenty výskumu:
- na pohľad učiteľov
- a na vnímanie študentov v ich krajine vo forme kvantitatívnych a kvalitatívnych výskumných metód.
V rámci kvantitatívneho výskumu sa zamerali na 2 oblasti záujmu respondentov a formou dotazníka zisťovali aktuálny stav a spokojnosť s výučbou (ako zo strany učiteľov stredných škôl, tak aj študentov).
Prieskum sa uskutočnil v období november 2020 – apríl 2021 spolu na vzorke 743 učiteľov (163 zo Slovenska, 482 z Českej republiky a 98 z Poľska) a 4 193 študentov (522 zo Slovenska, 2 463 z Českej republiky a 1 208 z Poľska).
Na základe týchto výsledkov a následnej analýzy digitálnych zručností učiteľov navrhli partneri projektu vytvorenie digitálneho kurzu pre učiteľov, prostredníctvom ktorého si hlbšie osvoja, prehĺbia alebo získajú digitálne zručnosti. Tie následne môžu využiť pri príprave vlastných prezentácií.
„Učitelia a ďalší odborníci pôsobiaci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom vytvoreného kurzu v platforme Moodle získajú nástroje a súbor zručností, vďaka ktorým sa oboznámia s problematikou nových médií využiteľných v ich pedagogickej praxi. Zároveň si môžu zlepšiť svoju schopnosť aplikovať inovatívne prístupy vo vzdelávacom procese efektívnym využitím širokej škály bezplatných online nástrojov, aplikácií a technologických riešení z kategórie nových médií,“ doplnil Tomáš Javorčík z Pedagogickej fakulty Ostravskej univerzity.
Vznikla aj platforma na zdieľanie najlepšch poznatkov
Ďalším praktickým výstupom projektu je špecializovaný webový portál, ktorý prináša základné informácie o projekte, výsledky výskumu a video návody, ako pracovať s vybranými digitálnymi nástrojmi.
„Táto platforma súčasne umožňuje vytvárať nové siete a príležitosti na zdieľanie najlepších praktických a teoretických poznatkov, ako aj na rozvoj spoločných stratégií učenia sa na európskej úrovni. Integrácia učiteľov naprieč jednotlivými školami a krajinami V4 prispeje k cezhraničnej spolupráci založenej na efektívnom využívaní nových pedagogických postupov, techník a nástrojov založených na IKT,“ doplnil Peter Krajčovič z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.
Projekt bol financovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom grantov Vyšehradskej štvorky z Medzinárodného vyšehradského fondu. Číslo projektu 22020344.
Podrobnejšie výsledky z výskumov sú dostupné na stránke www.teacher.digital.
Partneri projektu
Fakulta masmediálnej komunikácie (Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave) – je jednou z piatich fakúlt Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Je mladá, moderná, dynamická a ako prvá na Slovensku začala poskytovať komplexné vzdelávanie v oblasti mediálnej komunikácie. Poskytuje štúdium v piatich študijných programoch: masmediálna komunikácia, marketingová komunikácia, media relations, aplikované mediálne štúdiá a teória digitálnych hier. Okrem bakalárskeho a magisterského štúdia realizuje aj doktorandské štúdium v študijnom programe masmediálne štúdiá. Disponuje moderným vybavením (multimediálne HD štúdio, rozhlasové štúdio s vysielaním na FM vlnách, neuromarketingové laboratórium, virtuálnu realitu).
Pedagogická fakulta (Ostravskej univerzity) – je najväčšou fakultou Ostravskej univerzity, ktorej poslaním je predovšetkým vzdelávanie budúcich učiteľov a pedagogických pracovníkov v rámci bohatej ponuky odborov v celom rade bakalárskych a magisterských programov a odborov a tiež štyroch doktorandských študijných programov. Výučba prebieha v moderných a pohodlne vybavených priestoroch vrátane špecializovaných učební, dielní, ateliérov a športovísk, ktoré sú organizačnou súčasťou príslušných katedier. Základným princípom jej rozvoja ako vzdelávacej inštitúcie moderného typu je orientácia smerom od kvantity ku kvalite a napĺňanie vzdelávacieho, výskumného a celoživotného strategického profilu.
Fundacja Pro Scientia Publica – je poľská súkromná nezisková organizácia, ktorej hlavným cieľom je podpora rozvoja mladého vedeckého personálu (študentov univerzity a doktorandov) a podpora všetkých vzdelávacích iniciatív zameraných na budovanie porozumenia medzi komunitami a generáciami. Svoje poslanie vidia v tvorbe a šírení vedy, stimulácii a podpore činnosti mladých vedeckých talentov, umožňuje im dobrý štart do sveta vedy a podporuje ich profesionálne aktivity. Taktiež realizuje vlastné vedecké a vzdelávacie projekty, ktoré budujú mosty porozumenia medzi generáciami zapojenými do vytvárania a šírenia vedy.
Medzinárodný vyšehradský fond – je medzinárodná donorská organizácia, ktorú v roku 2000 založili vlády krajín Vyšehradskej štvorky – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska – na podporu regionálnej spolupráce vo Vyšehradskom regióne (V4), ako aj medzi regiónom V4 a ďalšími krajinami, najmä v regiónoch západného Balkánu a Východného partnerstva. Fond tieto ciele plní financovaním grantov a udeľovaním štipendií, ako aj umeleckých rezidenčných pobytov prostredníctvom svojho ročného rozpočtu vo výške 8 miliónov eur, ktorý každoročne poskytujú vlády krajín V4.