Zuzana Žuborová si počas štúdia na našej fakulte vyskúšala viacero stáží, zahraničných pobytov aj domácich brigád. FMK je podľa nej bránou do budúcnosti.
Počas povinnej odbornej praxe stážovala v Markíze, tri roky robila marketingovú manažérku, aktuálne pracuje na pozícii editorky vo Forbes. V lete sa chystá na stáž do Portugalska. Chce toho veľa vidieť a veľa skúsiť, a tak si robí ďalšiu školu – vo Švédsku študuje európske študiá.
V rozhovore sumarizuje, čo jej dala FMK, čo považuje na štúdiu u nás za prínosné a v čom by sme si, naopak, mohli zobrať príklad zo zahraničia. Študentom zároveň odporúča, aby toho veľa skúšali, lebo len tak prídu na to, čo chcú a čo nechcú robiť.
Bola FMK práve tým miestom, ktoré ti do budúcnosti otvorilo viacero možností?
Určite bola obrovskou bránou do budúcnosti. Už len kontakty, ktoré som tu nazbierala, sú pre mňa veľmi vzácne a mnohé pretrvávajú aj do dnešného dňa. Napríklad aj účasť na konferenciách alebo iných podujatiach, či keď nám odporučili pedagógovia ľudí z praxe, ktorých sme mohli kontaktovať. Ďalšie kontakty som nadobudla aj vďaka povinnej stáži. Určite mi táto škola naštartovala život, dokonca by som povedala, že vo všetkých smeroch. Či už v osobnom, alebo profesijnom živote.
Čo sa týka profesijného hľadiska, prácu som mala v tom čase iba kvôli škole. Za veľkú výhodu som brala aj to, keď nám profesori alebo škola samotná ponúkala stále nové pracovné ponuky.
Každý by si mal vyskúšať Erasmus, dalo mi to naozaj veľmi dobrý štart do medzinárodného života, priateľstva, angličtiny.
Čo si si odniesla v oblasti marketingu?
Teoretické základy, ktoré sme tu dostali, a praktické prednášky, ktoré sme mali s ľuďmi z rôznych odvetví, mi toho dali veľmi veľa a bez nich by som nebola tam, kde som. Podľa mňa to pomáha študentom si aj vybrať smer, lebo marketing je veľmi široký pojem a možno je človek zo začiatku stratený, nevie, či chce písať, pracovať v médiách, PR a podobne. Ale keď si to študenti vyskúšajú, uvidia, čo ich baví. A po čase to zistia úplne.
Bola FMK tvoja prvá voľba?
Keď som mala 18, odišla som do Londýna a povedala som, že sa nevrátim. Keď som po roku prišla naspäť na Slovensko, hľadala som si odbor, ktorý by bol v angličtine. Ten som našla iba tu na FMK – Media Relations. Bola to moja prvá voľba, lebo som vedela, že chcem robiť niečo s médiami alebo marketingom a zároveň to bolo v angličtine. Vlastne som nad inými voľbami ani nepremýšľala.
Následne si počas štúdia absolvovala viacero stáží.
Keď som bola na bakalárskom stupni, vyhrala som stáž v Markíze a bolo to naozaj perfektné. Síce to bolo krátko, dva alebo tri týždne, ale veľa mi to dalo. Robila som na PR oddelení webu Markízy a najlepšie na tom bolo, že som sa mohla učiť priamo od PR manažérky, takže to bola pre mňa veľká vec.
Neskôr som mala popri škole viac-menej práce na part-time. Rada by som vyzdvihla – a verím, že všetci, čo doštudovali túto školu, by mi dali za pravdu –, že FMK umožňuje študentom zvládať popri nej ešte aj prácu na dohodu. A to je tiež obrovská výhoda.
Rozhodla som sa rekvalifikovať, ale veľmi mi pomáha základ marketingu v tomto odbore.
Aktuálne pracuješ na pozícii editorky pre Forbes. Ako sa ti naskytla táto možnosť? Čo všetko tvoja práca obnáša?
Najskôr som robila tri roky marketingovú manažérku v Cambridge International School, potom som si povedala, že už je čas sa posunúť. Asi som chcela mať trochu voľnosti a skúsiť freelance.
Dostala som sa k tomu tak, že sme si s blízkymi kamarátkami založili skupinu Lean in Circle (Lean in Slovakia), čo je program pre ženy celosvetovo, ale aj na Slovensku. Každý si ju môže založiť a pridávať si do nej ľudí. Ide tam hlavne o to, že sa navzájom podporujete. Každá sme z iného odvetvia, stretávame sa a rozprávame sa o našich cieľoch a podobne.
Tam som spoznala Mery a Zuzku, ktorá napísala knihu Nevyhorení. Obe sú z Forbes. A keď sme mali jeden meeting, spomenuli, že hľadajú editorku. Už som mala skúsenosti s písaním aj editovaním, tak som to skúsila. Po dvoch výberových kolách a odovzdanom zadaní ma nakoniec zobrali. Networking je naozaj veľmi dôležitý aj pre prácu, aj pre osobný rast.
Okrem toho si sa vrátila naspäť do školy. Čo ťa priviedlo k štúdiu vo Švédsku?
Študujem tu európske štúdiá (European Studies: Social Science, MSc. program) na fakulte Political Science. Je to úplne iný smer ako marketing. Rozhodla som sa rekvalifikovať, ale veľmi mi pomáha základ marketingu v tomto odbore. Možno by to človek ani nepovedal, ale pomohlo mi to pochopiť úplne iné veci.
Ak porovnáš kvalitu štúdia na Slovensku a vo Švédsku, vidíš tam viditeľný rozdiel? V čom je to iné, čo možno zlepšiť?
Prvé, čo mi napadne – a čo by zároveň nebolo až také ťažké implementovať – je, že by pedagógovia na semináre alebo prednášky mohli zaradiť diskusie. Tu vo Švédsku na to máme zameranú každú hodinu, diskutujeme o rôznych témach a náš názor je veľmi žiadaný. Keď nás vyvolajú, tak preto, že chcú počuť náš názor.
Je to super, lebo to ľudí naučí ,,public speakingu“, naozaj sa potom nebojíš prejaviť názor ani v spoločnosti, ani medzi priateľmi, ani rodinou. Je to základ, ktorý ti buduje zdravé sebavedomie.
Premýšľala si nad tým, čo bude ďalej? Máš nejakú vysnívanú prácu?
Určite by som chcela robiť niečo so sociálnou politikou, ešte neviem, čo presne. Veľmi ma baví téma ženských a všeobecne ľudských práv, rodová rovnosť. Nemám žiadny kariérny plán.
V lete idem na stáž na ambasádu do Portugalska, do Lisabonu, tak uvidím, aké vzťahy nadviažem, ako sa mi tam bude páčiť a čo mi to dá do budúcnosti.
Zapájala si sa aktívne do školských médií alebo iných školských aktivít?
Áno, chodila som na fotografiu, pretože ma to vždy veľmi zaujímalo. Veľmi rada som fotila aj pred tým, ako som začala chodiť na FMK. To je asi jediné, kam som z fakultných médií chodila.
Potom som bola na Erasme v bakalárskom ročníku, neskôr aj na druhom Erasme, resp. som získala štipendium na Kube. Takže som ani nemala veľa času, potom som už štátnicovala.
Keď už sme pri Erasme, ako ho hodnotíš, aké máš skúsenosti?
Každý by to mal vyskúšať, lebo mi to dalo naozaj veľmi dobrý štart do medzinárodného života, priateľstva, angličtiny a kontaktu. Našla som si tam najlepších priateľov a naučilo ma to tiež úplne inak vnímať jednotlivé kultúry. Otvorilo mi to myseľ.
Myslím si, že by Erasmus mal byť povinný, aj keď viem, že niektorí sa možno boja angličtiny. Teraz majú študenti dokonca oveľa viac možností, kam vycestovať. Keď som bola na škole ja, mali sme iba dve možnosti: Dubrovník alebo Poľsko.
Myslím si, že v žiadnej z ponúkaných krajín sa ani nemusíme báť hovoriť, lebo ani domáci nie sú „native speakeri“, čiže nás úplne chápu, aj keby sme rozprávali len lámanou angličtinou. A to je na tom super.
Je niečo, čo by si radila tvojim rovesníkom alebo možno mladším ľuďom, ktorí sa vo svete marketingu ešte len hľadajú?
Treba si ísť za tým, čo nás napĺňa. Nech nemyslia na negatívne veci, nech idú za tým, čo cítia, že je správne, a nech makajú, lebo sa im to vždy vráti.
A treba skúšať, pokojne aj viac odvetví, aby vedeli, čo chcú v budúcnosti robiť. Až v praxi si uvedomíš, čo ťa viac napĺňa a nájdeš ten správny smer. Nech sa neboja meniť práce, brigády, lebo čím viac si toho vyskúšajú, tým sa im zúži výber prác, ktoré potom budú chcieť naozaj robiť.
Autorka: Sabína Pósová
Zdroj titulnej fotografie: archív Zuzany Žuborovej