Ako sa k situácii na Ukrajine postavili najväčšie spravodajské agentúry, svetové a slovenské médiá či politici? Prinášame prehľad prvých mediálnych výstupov.
O dnešnom vojenskom útoku na Ukrajinu informujú médiá na celom svete. Väčšina z nich píše o útoku alebo napadnutí Ukrajiny Ruskom.
Výnimkou sú alternatívne a dezinformačné médiá, ktoré píšu o vojenskej operácii na Ukrajine, ako tento akt pomenoval ruský prezident. Významne rozdielne je aj prezentovanie situácie ruskými médiami a v prostredí sociálnych sietí.
Svetové médiá
Spravodajská agentúra Reuters dnes ráno informovala o invázii na Ukrajine: „Ruské sily zahájili inváziu na Ukrajinu.“
Ruské sily vo štvrtok odpálili rakety na niekoľkých miestach na Ukrajine a vysadili jednotky na jej pobreží, informovali predstavitelia a médiá po tom, čo prezident Vladimir Putin povolil takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu na východe.
Americká tlačová agentúra AP informovala o útoku na Ukrajinu: „Rusko útočí na Ukrajinu, vzdorovitý Putin varuje USA a NATO“
Ruské jednotky spustili svoj očakávaný útok na Ukrajinu vo štvrtok, keď prezident Vladimir Putin zamietol medzinárodné odsúdenie a sankcie a varoval ostatné krajiny, že akýkoľvek pokus o zasahovanie by viedol k „následkom, aké ste nikdy nevideli“.
Ukrajinská tlačová agentúra Interfax informovala o vstupe kolóny ruských tankov do Luhanskej oblasti a o prebiehajúcej obrane.
Ďalšia ukrajinská tlačová agentúra Ukrinform informovala o zavedení stanného práva na Ukrajine, narušení štátnej hranice ruskými obrnenými vozidlami v štyroch regiónoch Ukrajiny a ruskej ofenzíve.
Tretia ukrajinská tlačová agentúra UNIAN dnes ráno písala o zničení približne 50 nepriateľov a o zničení šiesteho ruského lietadla.
Ruská tlačová agentúra TASS informovala o vyhlásení začiatku vojenskej operácie na Ukrajine. „Ruský prezident povedal, že Moskva sa bude snažiť o ,demilitarizáciu a denacifikáciu‘ Ukrajiny, vyzval ukrajinskú armádu, aby zložila zbrane, a varoval, že na pokusy o zahraničnú intervenciu zvonku bude nasledovať rýchla reakcia.“
Agentúra TASS taktiež písala o presúvaní ukrajinských jednotiek, ktoré opúšťajú svoje pozície a zhadzujú zbrane.
Česká tlačová agentúra ČTK informovala o útoku ruských vojsk na Ukrajinu a vyhlásení vojnového stavu.
O invázii na Ukrajinu informuje aj britská BBC: „Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu.“
Americký spravodajský portál POLITICO píše o rozpútaní novej vojny na Ukrajine a výbuchoch, ktoré otriasli Ukrajinou.
Portál Washington Post píše o zodpovednosti Ruska za útok: „USA sľubuje vyvodenie zodpovednosti voči Rusku.“
The New York Times píše o výbuchoch, ktoré počuť v celej krajine a o zodpovednosti Ruska.
USA Today informuje o sankciách voči Rusku, ktoré spustil útok na Ukrajinu.
Nemecký spravodajský portál Deutsche Welle píše o invázii ruských tankov na Ukrajinu.
Slovenské médiá
O útoku na Ukrajinu informujú aj slovenské médiá. Píšu o invázii alebo napadnutí na Ukrajinu či hlásených výbuchoch.
[ngg src=“galleries“ ids=“24″ display=“basic_slideshow“ arrows=“1″ show_thumbnail_link=“0″]
Odlišne informujú o situácii na Ukrajine dezinformačné a alternatívne médiá. Preto prinášame ukážku toho, ako informuje o situácii napríklad Zem a vek.
Je dôležité, aby čitatelia nepodľahli propagande, účelne spracovanému alebo manipulatívnemu obsahu a aby si neutvárali názor na základe podobných informácií.
Sociálne siete
Na vojenský útok zareagovali na sociálnych sieťach svetoví i domáci politici. Všetci zhodne odsúdili napadnutie Ukrajiny.
[ngg src=“galleries“ ids=“25″ display=“basic_slideshow“ arrows=“1″ show_thumbnail_link=“0″]
O situácii na Ukrajine je aktuálne v médiách, ale aj na sociálnych sieťach, nielen množstvo informácií, ale aj falošných správ a hoaxov. V tomto kontexte upozorňujeme aj na status Milana Uhríka (REPUBLIKA), v ktorom obviňuje ministra zahraničných vecí, ministra obrany a prezidentku SR z toho, že aj kvôli nim je Slovensko terčom. Takýchto statusov totiž môže ešte pribudnúť a môžu prispieť k šíreniu dezinformácií, napätia a zbytočných emócií.
Je preto nevyhnutné sledovať overené zdroje, informácie overovať, nezdieľať neoverené a podozrivé informácie, ktoré síce môžu vyzerať lákavo alebo zaujímavo, avšak môžu byť účelne podsunuté.
Riziko dezinformácií naplno odhalila pandémia COVID-19. Ich hrozba sa môže v rovnakej podobe prejaviť aj pri ostatných témach.
Prehľad spracoval Mgr. Peter Krajčovič, PhD.
Zdroj titulnej foto: TASR