Sledujte s nami Týždeň vedy a techniky ’23: Prinášame najdôležitejšie myšlienky aj atmosféru podujatia

14:45 

Pondelkový program Týždňa vedy a techniky je na konci, ďakujeme všetkým za pozornosť a vidíme/počujeme sa opäť zajtra o 9:00 hod.

14:38

Študentov zaujíma aj to, či sa nachádza na pracovnom trhu dostatok pracovných príležitostí pre zdravotne znevýhodnených ľudí (áno, len o tom treba presvedčiť zamestnávateľov). A čo platová rovnosť? Mala by platiť naprieč všetkými zamestnaniami a odbormi. Mal by to byť štandard, hovorí Lexmanová. Okrem platov by sme mali zrovnoprávňovať všetko, dodáva Staňová. Nemali by sme napríklad diskriminovať ženu, ktorá bola 2-3 roky na materskej dovolenke, mali by sme jej byť schopní ponúknuť skrátený úväzok a podobne.

M. Menšík hovorí tiež o zrovnoprávnení a odstraňovaní stereotypov. Koho si predstavíme pod slovami „človek, ktorý varí v reštaurácii“? Muža. A koho pod slovami „človek, ktorý varí v školskej jedálni“? Ženu. Tohto sa potrebujeme zbaviť a mali by sme tlačiť aj na používanie rodovo vyváženého jazyka.

14:35

Vlastné brzdy si tvoríme vo vlastných hlavách (chcú starších ľudí, skúsenejších….) – tieto bariéry by sme mali prekonať, hovorí Lexmanová. 

14:32

Ako byť atraktívnym zamestnancom? Vedieť, čo chcem, jasne si zadefinovať očakávania svoje aj od zamestnávateľa, mať rád nové veci, technológie… a naučiť to aj iných, hovorí Lexmanová. Staňová dodáva, že urobiť aj „extra step“ a zaujímať sa o svoj vlastný rozvoj. „Byť najlepší,“ hovorí Menšík. Byť zvedavý a chodiť do práce. Aj to, že sme dnes prišli na TVaT, nám podľa neho môže niekedy v budúcnosti pomôcť – niečo si zapamätáme a použijeme napr. na nejakom pohovore.

14:30

„Vy, generácia Z, nás babyboomerov postupne vytlačíte,“ hovorí M. Menšík. Vysvetľuje to tým, že mladí ľudia sa oveľa rýchlejšie adaptujú na zmeny, vyrastajú s digitálnymi technológiami, vedia s nimi pracovať.

14:28

Majú diskutujúci nejaké lovebrandy, obľúbené značky? L. Staňová hovorí, že sa jej páčia firmy, resp. kampane s presahom (napr. aj ich spoločnosť Henkel sa pridala k iniciatíve „Ide nám o život“). A. Lexmanová za jednu z najlepšie reprezentujúcich spoločností považuje Lidl (napr. vlastných zamestnancov povýšil na ambasádorov značky), páči sa jej aj komunikácia Tatra banky. M. Menšík hovorí, že ako značku má tiež rád Lidl aj Henkel (páči sa mu aj komunikácia smerom do vnútra spoločnosti). Baví ho tiež Profesia (priateľské prostredie, ale dobré je tiež to, že pomáhajú meniť životy iným, keď si vďaka nim nájdu dobrú a vhodnú prácu).

14:20

L. Staňová hovorí, že sa im osvedčilo, keď zamestnancom nedali kvóty na home-office. Dali im iba odporúčania, čo je dobré spraviť fyzicky, kedy by v práci mali byť, a čo vedia, naopak, spraviť aj doma. Lexmanová hovorí, že to slovo treba používať opatrne a nemusí to byť iba benefit (elektrikári, lekári prácu z domu nespravia).

14:18

V súčasnosti je veľmi obľúbený benefit „happy day“ – môžeš zostať doma, keď potrebuješ. Raz mali na Profesii aj takú ponuku, že firma preplácala coworking na Bali. Lexmanová hovorí, že majú benefit „láskyplný piatoček“ – voľno, ktoré venujú sebe alebo svojej polovičke (zatiaľ raz za mesiac). Staňová spomína aj benefit „deň voľna na dobrovoľníctvo“ – zamestnanci chodia napr. seniorom čítať knihy, berú ich na prechádzky a podobne. „Krásny benefit, ktorý pred 5 – 10 rokmi nebol, je home-office,“ dodáva M. Menšík.

14:15

M. Menšík hovorí, že v súčasnoti trh práce nahráva všetkým, ktorí prácu nemajú. Možností je veľa. 

14:12

Takúto fluktuáciu Lexmanová ešte nezažila – je pravda, že mladí ľudia z Gen Z zostanú vo firme maximálne dva roky. Potrebujú vyskúšať niečo nové, potrebujú zmenu, nabrať nové skúsenosti. Je lepšia lojalita voči zamestnávateľovi? Nemá na to univerzálnu odpoveď.

14:10

Pre Gen Z je firemná kultúra veľmi dôležitá, hovorí Lexmanová. Pedchádzajúce generácie fungujú s mindsetom „chcem, musím“, Gen Z má skôr nastavenie „viem, chcem“. Dôležité je pozorovať aj zmeny v postojoch – napr. keď sa objavila informácia, že tekvice na poli zbierajú deti, ľudia z Gen Z prestali piť tekvicové latté.

14:05

„Meriame si zamestnaneckú skúsenosť – istá skupina zamestnancov vytvorí dotazník pre tú danú skupinu,“ hovorí Staňová. Nemôžu sa zatvárať pred feedbackom a treba sa pozrieť na nápady, ktoré stoja za to (napr. zamestnanci mali prístup k e-learningu, ale študenti, ktorí pre nich tiež pracovali, tento prístup nemali – tento podnet bolo ľahké implementovať). Treba byť podľa nej pozorný a citlivý na potreby (nielen) tejto generácie.

14:02

M. Menšík vraví, že staršia generácia má aj úplne iné komunikovanie, iný jazyk. Spomína aj rezináciu Gen Z – čo teraz zmôže jednotlivec, keď nám to všetko pokazili predchádzajúce generácie? Hovorí tiež o generácii našich starých rodičov, ktorí pracovali v jednom zamestnaní celý život, generácia našich rodičov (40-50-roční) mení prácu cca každých 8 rokov, Gen Z oveľa častejšie. Preto je aj tlak na to, aby bol človek stále v obraze, stále sa vzdelával, bol pripravený.

13:55

„4-dňový pracovný týždeň je testom toho, či dokážeme za kratší pracovný čas byť rovnako produktívni a či potrebujeme toľko veľa zamestnancov,“ hovorí M. Menšík. Ľudia dnes podľa neho hľadajú iné typy prác ako TPP, skôr skrátené úväzky, remote práca (z domu) a pod.

13:50

Aké hodnoty sú dôležité pre Gen Z? L. Staňová spomína citlivosť k témam ako duševné zdravie, zdravotné znevýhodnenie, akékoľvek rozdielnosti, flexibilita (kedysi benefit, dnes samozrejmosť), hodnota well-beingu alebo work-life balance, home-office, celkovo citlivosť, ktorú očakávajú aj od zamestnávateľa.

Otázka je, či sú na to zamestnávatelia pripravení. Nedá sa to v každom sektore – Lexmanová oponuje, že home-office je v kreatívnom priemysle nemožný alebo len ťažko zvládnuteľný (určite nie dlhodobo). 

13:48

Lexmanová dodáva, že aj Lidl (spoločnosť, pre ktorú pracovala) komunikuje témy ako rodová rovnosť a pod. 

V inom prípade (pre spoločnosť Microsoft) mali vytvoriť influencer marketing s Gen Z, pre ktorú to ale nepredstavuje love brand – treba byť pozorný a prísť na to, ako pracovať a komunikovať s touto generáciou.

13:45

Staňová hovorí, že v ich firme pracuje okolo 20 % ľudí z Gen Z. Dnes je v pracovnom svete dôležitá schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa zmenám. Hovorí tiež, že mladým ľuďom dnes veľmi záleží na hodnotách firmy – 83 % mladých ľudí by bolo ochotných pracovať za menší plat pre firmu, ktorá sa stotožňuje s ich hodnotami.

13:40

Spravila nastupujúca generácia Z chaos na trhu práce? M. Menšík hovorí, že každá generácia spôsobuje chaos na trhu práce. Každá generácia má svoje očakávania, svoje hodnoty, svoje požiadavky.

Vidíme zmeny v tom, ako sa menia požiadavky v inzerátoch – väčší dôraz sa kladie na mäkké zručnosti. V posledných 5 rokoch sa tie tvrdé zručnosti vytrácajú (anglický jazyk, práca s PC, vodičský preukaz).

13:35

Začíname, diskusiu moderuje Jana Galera Matúšová, docentka z FMK UCM v Trnave. Na úvod predstavuje diskutujúcich hostí.

12:53

Čaká nás posledný bod programu prvého dňa tohtoročného TVaT-u, ktorým bude diskusia o tom, ako tvoriť značku zamestnávateľa pre generáciu Z (výstup projektu Kega 012UCM-4/2022). Diskutujúcimi budú Soňa Lexmanová (APR SR), Martin Menšík (Profesia.sk) a Lenka Staňová (Henkel Slovensko). Diskusia sa začne o 13:30 hod.

12:50

Otázky sa zameriavajú aj na vzťahy medzi vývojármi, ale tiež na to, či by sa študent vedel uplatniť v Hemisfére, keď ovláda 3D grafiku (áno, môže robiť workshopy, prednášky), akú prvú hru ukáže svojmu malému synovi (nevie, pozrie sa na to, čo ho baví, ale možno Mário). Prednáška a diskusia s Jozefom Vančom je na konci. 

12:47

Pýtajú sa tiež, či v Hemisfére vzdelávajú aj o negatívnych dôsledkoch videohier, napr. závislosti, zlé stravovacie návyky a pod. (áno, snažia sa aj rodičom ukazovať, že ten čas venovaný hrám sa dá stráviť produktívne a keď sa tomu deti budú chcieť venovať, je to v poriadku, len si treba stanoviť nejaké rámce). Digitálna gramotnosť je dôležitá.

12:40

Študentov FMK zaujíma napríklad to, ako sa dostať do hernej komunity, keď je človek introvert (veľa onlinových príležitostí), či môže prísť na stáž, aj keď nemá veľa skúseností s marketingom (áno), či z Hemisféry spolupracujú priamo so základnými alebo strednými školami (áno, najmä so strednými). Robiť veci zadarmo je síce fajn, ale treba aj jesť (samozrejme, len nemať také zmýšľanie, že to musí byť iba o biznise, tento mindset sa Jozefovi Vančovi nepáči, zabíja to kreativitu). Je priestor na formálne vzdelávanie prostredníctvom videohier, napr. v osnovách na základných školách (áno, v rámci informatiky niečo určite je v osnovách; no problémy, ktoré máme my, sa netýkajú politikov, a preto je potrebné budovať si komunity)?

12:35

Na záver Vančo predstavil aj Seasonal Game Dev. Nasledujú otázky od študentov. Pripomíname, že sa stále môžete pýtať cez slido.com.

12:30

V Hemisfére nie je veľa ľudí, stále sú otvorení novým spolupracovníkom, ktorí tiež ľúbia videohry. Momentálne hľadajú lektorov, kto má záujem, môže sa im ozvať (napr. učiť deti programovať, ísť na detský tábor, robiť prednášky, workshopy, videokurzy a pod.).

12:25 

„Robte veci len tak, preto, že ich máte radi a bavia vás. Experimentujte a hľadajte podobných ľudí, ako ste vy. Dôležitá je udržateľnosť, nie rast,“ hovorí Vančo. Na záver ešte platí to, že by ste mali robiť veci, ktoré ovládate: píšte, kreslite, dizajnujte, testujte, hrajte sa, prednášajte, strihajte…

12:23

Ponúka aj pár rád, ako zlepšiť vzdelávanie (aj prostredníctvom videohier) – jednoduchý prístup k informáciám či príťažlivý kontext a relevantnosť (spomína, že nemal rád školu preto, že to bola nuda). Hovorí tiež o tvorbe komunít alebo pridaniu sa k už existujúcej. Odporúča tiež chváliť dobré, teda vyzdvihovať pozitívne príklady (toto sa v spoločnosti vytráca). 

12:15

J. Vančo hovorí o tom, prečo sú videohry najlepšie: moderné vs. tradičné remeslo (môžete v tomto médiu uplatniť svoj talent); úplne každý môže tvoriť videohry; ide o originálny prejav kreatívnej túžby; je to čím ďalej, tým prístupnejšie; veľká sloboda výberu, čo môžeš robiť.

12:10

Čomu sa venujú v Hemisfére? Sú herní nadšenci, vidia zmysel v digitálnom vzdelávaní detí, sami sa vzdelávajú v rôznych IT oblastiach, úzko spolupracujú s hernou scénou na Slovensku.

12:05

Blok venovaný digitálnym hrám otvára Jozef Vančo – ľúbi videohry a dnes porozpráva o tom, ako ich naučiť milovať aj ostatných. Na úvod sa predstavuje: miluje videohry, pracuje alebo pracoval v oblasti QA, UX, PR a marketingu, má podcasty Videoherná výchova aj Arcade Watch.

11:30

Prednáška a diskusia s Klaudiou Rusnák o influenceroch a spolupráci so značkami sa skončila, pokračujeme o 12:00 s Jozefom Vančom z OZ Hemisféra, hovoriť bude o dizajnovaní či programovaní videohier.

11:25

Nasledujú otázky, napr. pre aký produkt by nikdy nenatočila reklamu (erotické pomôcky – aj keď to zvažovala, ale nechce, aby to bola jediná vec, ktorá by sa s ňou spájala), či bude ešte nejaké video s Jovinečkom (určite bude, veľmi dobre sa s ním robí, je extrémne kreatívny; dobre sa spolupracuje aj s Mojmírom Procházkom a chcela by spolupracovať aj so SweetLadyLollipop), ako funguje dohadovanie ceny s klientom (je to ošetrené zmluvami), ako je to s právami napr. na hudbu (používa platenú hudobnú banku Epidemic Sound), aké boli začiatky (video, ako volala kamarátke z Ameriky a hovorila jej, ako u nás prebieha Veľká noc – veľa zdieľaní; potom video americký rodič vs. slovenský – zazdieľal to Rytmus), čo bolo najlepšie na Amerike (všetko – to, čo je v amerických tínedžerských filmoch, je realita).

11:15

Aké predpoklady potrebujete, ak chcete byť content creator? Mali by ste byť kultúrne prevetraní, mať napozerané filmy, načítané knihy, mať veľa zážitkov… Musíte byť dobrým plannerom (kedy pôjde spať dieťa, kedy mám voľný čas, kedy sa cítim zle?) aj realizátorom (musíte byť zodpovední a postnúť to, čo treba postnúť). Klient nechce spolupracovať s niekým, na koho sa nemôže spoľahnúť.

 

11:10

Ak chcete na IG tvoriť obsah, nikoho nezaujíma fotka psíka alebo to, kde ste boli na dovolenke – nikto to nezazdieľa. Klaudia predstavuje aj 3 obľúbené vtipné profily: Caitlyn Reily, Bryan Jordan Alvarez a Brittany Broski.

11:08

Ako na dobré video? Osvedčila sa jej dĺžka reels 1,5 minúty, branding by mal byť v strede, zaujať treba do 5 sekúnd, dobré je aj pridať titulky. Malo by to mať veľa komentárov, reakcií atď., dovysvetlenie v stories s kódom. Najväčšia metrika je sharing – zdieľanie. Treba teda content tvoriť tak, aby bol zdieľateľný.

11:03

Hello Klaudi odprezentovala rôzne koncepty – Žanetu, music video na značku menštruačných nohavičiek Snuggs či telový olej BiOil.

10:58

Ľuďom na Instagrame prekáža reklama – keď je jej veľa, dajú vám „unfollow“, preto je planning dôležitý.

10:54

Najlepšie sa jej točí samej, potrebuje sa cítiť komfortne. Nasleduje strih (Premiere Pro, titulky…) a pošle to klientovi – stroskotať to môže na tom, keď klient nepochopí humor alebo je zo zahraničia.

10:50

Ukazuje, ako by mal vyzerať brief od klienta. Keď má úplne voľnú ruku, je to fajn, potom nasleduje plánovanie a brainstorming. Najľahšie sa jej robí „Žaneta“, lebo je to vlastne jej mama. Stačí ísť domov a zapisovať si jej hlášky. Druhým krokom je realizácia – koncept „Žaneta“ trvá asi 6 hodín, „Podnikateľ“ tiež, „Music video“ 6 – 18 hodín, bizarné videá mimo týchto konceptov tiež až do 18 hodín. 

10:45

Influencerom sa môžete stať, ak máte minimálne 10.000 sledovateľov, ale aj dobré čísla (reach), musíte byť dobrým manažérom. A rátajte s tým, že musíte mať nonstop zapnutú hlavu – čo by mohol byť dobrý nápad, čo by sa dalo vtipne spracovať.

10:44

Keby robila to, čo robí, na full-time, musela by reels pridať 2x do dňa, 20 stories denne, pravidelne odpisovať, lajkovať, komentovať, spolupráci sa venovať každý tretí deň. Pre ňu je to hobby, nevedela by to robiť na plný úväzok.

10:40

Začína sa prednáška Klaudie Rusnák, ktorá je tiež známa ako „HelloKlaudi“ alebo „Žaneta“. Na úvod sa v krátkosti predstavuje – 20 rokov hrala tenis, študovala v Kalifornii, Amsterdame, chcela sa venovať filmom, neskôr reklamám, neskôr išla na materskú dovolenku. Vysvetľuje, že je v podstate komediantka na Instagrame na polovičný úväzok.

10:10

Diskusia so šéfredaktormi sa skončila. Pokračujeme o 10:30 s Klaudiou Rusnák o tom, ako sa môže influencer postaviť k spolupráci so značkami.

10:05

Nasledujú otázky zo slido.com od študentov. Pýtajú sa na to, čo môžu oni sami robiť pre zvýšenie dôvery v tradičné médiá (odpovede: kúpiť si predplatné Denníka N a Aktualít), ako sa postaviť k cenzúre konšpiračných médií (mali by byť nastolené jasné pravidlá, ktoré médiá, ako a prečo sa idú regulovať, aby sa to nezneužilo), či by mali médiá ignorovať výroky politikov (nie, treba reflektovať dianie, diskusiu rozširovať či kultivovať…. ignorovaním nič nedosiahneme, ale s fašistami sa v médiách nemáme rozprávať, hovorí Kostolný – sú to ľudia, kt. chcú zničiť demokratický systém, v ktorom fungujeme; to platí pri všetkých politikoch – nemali by sme byť iba ich ampliónom, ale konfrontovať ich).

10:03

Zažívame najdramatickejšie zmeny v médiách za 100 rokov. Nikdy sa nediali tak rýchlo a razantne ako za posledných 5 – 10 rokov a je pravdepodobné, že nasledujúcich 5 – 10 rokov to bude pokračovať. Je to obrovská výzva. Kostolný si myslí, že predplatné je cesta budúcnosti. Asi to nikdy nebude masová záležitosť – nebude to futbalový zápas, skôr šachový turnaj. „Ale ponúkame obsah, ktorý je kvalitný, hlboký, budujeme si priamy vzťah s čitateľmi,“ dodáva Kostolný. 

9:58

Penta odkúpila Nový Čas. Bulvárnej žurnalistike sa doteraz venoval na pomerne dobrej úrovni oproti Pluske, teraz sa to môže zmeniť na hry Penty, myslí si M. Kostolný.

9:55

Otvorila sa otázka plateného obsahu. P. Bárdy hovorí o tom, že uplatňujú úplne odlišné biznis modely. Aktuality.sk nezamykajú obsah, ale dávajú čitateľom vedieť, že kvalitný obsah môžu prinášať vďaka ich podpore.

Stále je veľa médií, ktoré ponúkajú obsah zadarmo – a aj bulvár. Bárdy hovorí, že v Česku sa paradoxne vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej venovali najmä bulvárne médiá.

9:55

A čo politický aktivizmus? Aj v N-ku sa snažia prinášať témy a ovplyvňovať verejnú diskusiu. Keď politici hovoria, že médiá majú iba informovať o tom, čo sa deje, hovoria hlúposť. Úlohou médií aj zabávať, informovať, kontrolovať, posúvať debatu smerom vpred, zlepšovať spoločnosť… Jasné, že médiá majú nejaký typ názoru a bude to prekážať ľuďom s iným názorom, ale tak je to v demokracii – môžu sledovať iné médium.

M. Kostolný: „Bude to 30 rokov, čo som novinár, 17 rokov som šéfredaktorom. Za ten čas nás obviňovali z toho, že sme modré noviny, KDH, potom sme pomáhali SaS-ke, potom PS-ku… Tak to ide stále dookola. Každý novinár má svoje osobné názory, sú to normálni ľudia. Politici by chceli, aby novinári iba zverejňovali tlačové správy bez akejkoľvek kontroly a zásahu, to ale nie je žurnalistika.“ Hovorí, že ak to znamená, že sú politickí aktivisti, tak sú. Obaja šéfredaktori sa cítia slobodne.

9:45

Moderátor B. Oprala hovorí o názorových bublinách – Denník N aj Aktuality.sk sa považujú za médiá „bratislavskej kaviarne“. Kostolný hovorí, že je to pochopitené – veľká politika sa deje v Bratislave, veľké veci sa dejú v Bratislave… Regionálna žurnalistika prechádza krízou. V Denníku N spravili viac pokusov – výjazdov do regiónov, ale Slovensko je príliš malá krajina na to, aby bola potrebná silná sieť regionálnych redaktorov. Snažia sa robiť kvalitnú žurnalistiku a overovať fakty, čo trvá dlhšie oproti tomu, ako keď niekto nejakú hlúposť zazdieľa na soc. sieti. Ťažko sa proti tomu bojuje.

„Nevieme reagovať vždy správne, primerane. Môžeme sa snažiť, ale nemusí sa nám to vždy podariť.“ Kostolný zároveň dodáva, že si nemyslí, že za nedôveru voči médiám sú zodpovedné samotné médiá. P. Bárdy hovorí, že debata o rozdieloch medzi Bratislavou a regiónmi tu bola vždy.

9:40

Čo robia tradičné médiá zle, v čom zlyhávajú? P. Bárdy: „V prvom rade robíme chyby. Stane sa, že sa pomýlime (nie cielene), ale za chyby sa ospravedlňujeme. A snažíme sa z nich poučiť. Možno sme boli odtrhnutí od reality, unikol nám kontakt s reálnym životom, dostali sme sa do bubliny. V čom ale robíme zásadnú chybu, to by musel povedť niekto iný a rád by som si to vypočul.“

9:35

Káuz je tak veľa, že sa prirodzene znižuje pozornosť, hovorí Kostolný. „Počas 5 rokov (od vraždy J. Kuciaka) sa vyvalilo veľa špiny a nevedeli sme odhadnúť, ako veľmi do hĺbky ísť a venovať sa týmto kauzám.“ Zároveň podľa neho existuje obrovská protiofenzíva – spochybňovanie týchto káuz. A títo ľudia, ktorí ich spochybňujú, sú teraz pri moci.

„Roky sa budeme vyrovnávať s tým, akou špinou sa brodíme.“ Spoločnosť máme prerastenú zločinom, ale Kostolný verí, že „ráno príde slnko“. 

9:30

Ľudia veľmi nevnímajú investigatívne kauzy, ktorým sa Denník N aj Aktuality.sk venujú. Prečo? „Často ani nerozumejú, čo je investigatívna žurnalistika,“ hovorí Bárdy. Korupčná investigatíva je pre nich navyše nepredstaviteľná a nezrozumiteľná, jednoduchšie na pochopenie sú napríklad susedské spory. Ak je to nezrozumiteľné, skôr je to pre Bárdyho motivácia, aby sa porozprával s autormi a prišli na to, ako investigatívu písať zrozmiteľnejšie.

9:25

Máme tendenciu sa utápať v žiali a smútku, aké to je zlé, a máme na to X dôvodov. Ale popri tom všetkom zlom sa odohrávajú aj nádejné veci. Vládu síce zostavili Fico, Pellegrini a Danko, ale máme aj tú druhé spektrum.

Prečo by sme mali dôverovať ľuďom? Znamenalo by to, že sme naivní, hovorí M. Kostolný, taká je naša 30-ročná skúsenosť. Ale ľudia si budujú komunitu, spoločenstvo. Všeobecná skepsa generuje aj tých ľudí, ktorí to nevzdávajú. M. Kostolný je hlboko presvedčený o tom, že to príde. Musí prísť aj obdobie, kedy to bude pozitívne. Pretože tak fungujú ľudia.

9:20

V minulosti dezinformácie prúdili cez dezinformačné kanály, v súčasnosti cez politický mainstream. Ako je to možné? Dôležité je uvedomiť si, že dezinformácie nevymyslel R. Fico alebo Ľ. Blaha, vždy tu boli, sú a aj budú. Sú témou verejnej debaty a namiesto argumentácie faktom sa argumentuje názorom, hovorí P. Bárdy. Politická verejná diskusia sa z roviny faktografickej presunula do roviny emocionálnej. Stráca sa celkovo dôvera (nielen voči médiám), aj na úrovni komunity, nielen štátu. 

9:17

Budú v budúcnosti politici ignorovať médiá a bude im stačiť publikum na soc. sieťach? „Zjavne sa dá vyhrať voľby bez toho, aby bol niekto v Markíze,“ hovorí M. Kostolný. Pripomína, že R. Fico pred voľbami odmeitol prísť do televízie na predvolebnú debatu. Pôsobenie na soc. sieťach ale znamená radikalizáciu, vyžaduje si to stále vymyslieť niečo nové, čo zaujme publikum.

9:14

P. Bárdy si nepamätá na obdobie, kedy by neboli ataky na novinárov zo strany politikov. „My tu ale nie sme na to, aby sme robili kampaň pre nejakú politickú stranu,“ hovorí. Pripomína aj M. Dzurindu či J. Slotu.

Teraz ataky narastajú aj kvôli algoritmom sociálnych sietí (napr. Ľ. Blaha).

9:10

M. Kostolný hovorí, že súčasťou tohto problému je aj nefunkčná verejnoprávna TV a rozhlas celých 30 rokov. Na RTVS sa nedá spoľahnúť, čo je podľa neho veľký problém. Druhým problémom je miera zakonšpirovanosti a debility v politike, sú tam ľudia, ktorí útočia na demokratický režim a systematicky spochybňujú médiá a novinárov. Nie je to len jeden človek. 

9:05

Slovensko je jednou z najkonšpirovanejších krajín. Prečo je to tak? P. Bárdy odpovedá, že úprimne nevie. Slovenský človek je veľmi zraniteľný voči dezinformáciám. Dôverujeme tiež autoritatívnym vodcom. Voľby na Slovensku od 1993 vyhrali len V. Mečiar, R. Fico a I. Matovič. Potrebujeme nad sebou pána s bičom.

9:04

Organizátorka TVaT-u Vladimíra Jurišová všetkých privítala a otvorila tento ročník podujatia. Zvlášť privítala Matúša Kostolného, šéfredaktora Denníka N, a Petra Bárdyho, šéfredaktora Aktualít. Študenti sa môžu pýtať cez slido.com (#tvat2023).

9:00

Študenti zaplnili Kino Oko takmer do posledného miesta. Prví diskutujúci prichádzajú na pódium.

8:45

Prvý deň tohto ročníka podujatia má bohatý a pestrý program. Začneme diskusiou so šéfredaktormi Denníka N a Aktualít Matúšom Kostolným a Petrom Bárdym o tom, prečo neveríme médiám. Nasledovať bude prednáška o influenceroch a spolupráci so značkami s Klaudiou Rusnák. Po nej o videohrách porozpráva Jozef Vančo z Hemisféry a posledným bodom programu bude diskusia o tom, čo očakávajú zamestnávatelia od generácie Z. Sledujte spolu s nami.

13:07

Hovorca prezidentky Martin Strižinec ukončil utorkový program. Ďakujeme za pozornosť, záujem a preplnené Kino Oko. Vidíme sa opäť zajtra od 9:00 hod.

13:05

Prišiel čas na otázky. Študentov zaujíma napríklad to, či sa má človek veľa pýtať aj po vražde Kuciaka (áno, on by tiež neprestal; je to najlepší spôsob, ako pokračovať v jeho odkaze); ako/prečo riešili útoky R. Fica na prezidentku (presiahlo to únosnú mieru); aké mal pocity, keď sa dozvedel, že Čaputová už nebude kandidovať (dlho dávala rôzne signály, mysleli si, že bude pokračovať; keď im to oznámila, bolo to veľmi osobné, emotívne, ale bola to aj preňho taká lekcia o slobode – len slobodný človek môže urobiť takéto slobodné rozhodnutie); či majú s prezidentkou profesionálny, alebo skôr priateľský vzťah (je to jeho šéfka, ale už je zvyknutá napr. na jeho humor, zrejme zostanú v kontakte – ale asi ju vždy bude oslovovať „pani prezidentka“); či by prijal pozíciu hovorcu aj pre budúceho prezidenta/ku, ktorý/á má iné politické názory (nie, už nebude hovorcom prezidenta/ky).

12:54

Martin Strižinec o sebe hovorí, že je veľký patriot. Neznamená to, že musí milovať Tatry, kroje a strihanie ovečiek. Úprimne mu záleží na tom, aby bolo na Slovensku lepšie. Nechce sa vzdávať a hovoriť, ako je všetko nanič.

12:52

„Pre novinára je kľúčová zvedavosť, záujem o svet, o kontext, snaha pochopiť ľudí s iným názorom, a nie súdiť sa s nimi. Novinár potrebuje aj trocha pokory,“ hovorí študentom médií.

12:50

Často panuje názor, že rozhlas je zanedbávaný, ale to len preto, že v televízii sú potrebné oveľa väčšie náklady (napr. technika veľmi napreduje). V Česku máme pekné príklady, ako funguje verejnoprávne médium – Václav Moravec či Marcela Augustová, ktorá vyhlasovala výsledky volieb od 90. rokov. Toto sme v RTVS nezažili, aby tam od začiatku boli kľúčové osobnosti.

12:47

Strižinec hovorí, že má obavy o budúcnosť RTVS, ale tie mal vždy. Je zvedavý, čo bude na túto tému napísané v programovom vyhlásení vlády. 

12:45

Je rozdiel v tom, či by sa vrátil do verejnoprávneho média, alebo súkromného. Komerčná TV má generovať zisk, môže mať flexibilnejšie pravidlá, aj keď rovnako platí, že má spoločenskú zodpovednosť.

12:43

Kde je hranica toho, či sa hovorca môže vrátiť späť do spravodajstva? „Je to otvorená debata,“ myslí si. Bývalí hovorcovia sú väčšinou senior editori alebo komentátori – čitatelia vedia, čo majú títo ľudia za sebou. Malo by to byť vždy otvorené, priznané. Človek by sa nemal skrývať. I tak by mali byť stanovené mantinely, čo by bývalý hovorca nemal robiť.

12:40

Moderátor sa pýta, čo bude robiť po skončení mandátu prezidentky. Dokončuje PhD. (momentálne má prerušené štúdium) na žurnalistike na Univerzite Komenského. Zvolil si túto akademickú cestu, lebo mal občas pocit márnotratnosti – keď sa niečo zásadné stalo po relácii, už nikoho nezaujímalo, čo v nej rozoberali – a pritom si príprava vyžadovala veľa času. Do budúcna ho láka kreatívna práca, ale nevie, čo príde.

12:35

Dotýka sa to aj osobných, rodinných vzťahov. „Niekedy mám pocit, že som pre otca súčasť celosvetového sprisahania,“ vraví hovorca. Mali by sme byť zodpovední za to, čo napíšeme online, a vedieť sa za to postaviť aj offline. Debata o regulácii je legitímna, ale mala by to byť aj naša vlastná zodpovednosť.

12:33

Mal by byť väčší apel na správcov sociálnych sietí, ale internet sám osebe je neregulovateľný. Myslí si, že so soc. sieťami sa musíme naučiť žiť a využívať ich efektívne. Stala sa cez ne aj veľmi veľa dobrých, zmysluplných vecí.

12:30

Ako sa dostať z tejto špirály dezinformácií, na to Strižinec nevie odpovedať. „Ide o civilizačnú vec, globálny fenomén. Kto to rozlúskne, zaslúžil by si niečo ako Nobelovu cenu.“ Keď ste si kedysi otvorili noviny, redakcia si dala robotu s tým, že zoradili správy podľa dôležitosti a nepodstatné správy sa tam nedostali, ide o tzv. gatekeeping. Dnes to neexistuje, rozhodujú bombastické titulky a klikáme na všetko.

12:28

Na otázku, či sa niečo v jeho práci zmenilo po nástupe novej vlády, odpovedá, že je to prirodzené. Bude komunikovať s iným tímom ľudí, s inými hovorcami.

12:26

Čo s množstvom hejtu a dezinformácií, ktoré sa dostávajú do verejnej debaty? „Keď chcete klamať, urážať, konšpirovať, máte k dispozícii celý vesmír. Keď sa chcete držať pravdy, regulácií, pravidiel, máte na to veľmi úzky priestor.“

12:25

„Moje sociálne siete zomreli,“ vraví Strižinec. Svoj hlas chápe ako hlas sprostredkovateľa kľúčových posolstiev. Aj kvôli svojmu psychickému zdraviu utlmil svoje siete, nemal by energiu večer sa s niekým hádať v komentároch. Budúci rok sa k tomu zrejme vráti.

12:23

„Prezidentka má pri sebe teraz piatu vládu, je to naozaj extrém,“ hovorí Strižinec. Dialo sa toho počas prezidentkinho mandátu veľa – vražda Kuciaka, pandémia covidu-19, očkovanie, tvorili sa bubliny (nemohli sme vyjsť z okresu) – táto spomienka už takmer vybledla, vojna na Ukrajine… „Je pravda, že (Čaputová) nezažila komfort v tomto poste.“ Dodáva však, že sme v tom boli všetci.

12:20

Uvedomil si, že kým nepracoval v Prezidentskom paláci, nevenoval veľkú pozornosť tomu, čo prezident alebo aj iní prezidenti robia. Napr. rôzne výjazdy do regiónov, stretnutia so seniormi, s organizáciami… „Byť prezidentom je jeden z najhorších džobov,“ hovorí. Ľudia si do vás projektujú svoje očakávania a nevyhoviete všetkým. Prezident musí byť stále pripravený reagovať na akúkoľvek tému.

 

12:15

Deň hovorcu je nepredvídateľný, hocičo sa môže meniť. Program je v niektorých obdobiach voľnejší, aby mala prezidentka čas na dôležité udalosti a povinnosti (napr. vymenovanie vlády), teraz pred 17. novembrom je toho viac, práve v Bratislave nahrávajú podcast s Filipom Titlbachom z českého Deníka N, 16. pôjde do Prahy, 17. má povinnosti u nás. „Bežný deň“ naozaj neexistuje. Prezrádza tiež, že s ňou nechodí na všetky pracovné cesty.

12:13

Je prirodzené, že každý politik má okolo seba ľudí, ktorí zdieľajú podobné hodnoty. „Bez toho sa takáto práca asi nedá robiť,“ hovorí. V komunikačnom tíme majú ešte dvoch fotografov, správkyňu soc. sietí, Jakuba Godu, kt. je expert na dezinformácie, a Jozefa Mateja, ktorý je šéfom tlačového oddelenia.

12:10

Či prišla ponuka priamo od prezidentky, nezisťoval, bude čas na to myslieť a vrátiť sa k tomu budúci rok (po skončení mandátu). Keď sa udiala tá veľká zmena v spoločnosti, bol čas na to, aby sa postavil na „správnu stranu dejín“. S prezidentkou sa predtým nepoznal.

12:05

Strižinca si pamätáme ako moderátora relácie 0 5 minút 12, odkiaľ odišiel, lebo si chcel dať pauzu od politiky. Po 5 rokoch sa stal hovorcom prezidentky. S úsmevom dodáva: „Preto sa hovorí, že nikdy nehovor nikdy.“ Súvisí to so spoločenskou situáciou, protestmi po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej. Keď prišla táto ponuka, nemohol odmietnuť, cítil, že by to mal robiť. Novinárčina mu ale chýba.

12:00

Hosť Martin Strižiniec aj moderátor diskusie Branislav Oprala sú už na pódiu, poslední hostia sa usádzajú. Pripomíname možnosť pýtať sa cez slido.com (#tvat2023). Strižinca prekvapila účasť, Kino Oko je plné do posledného miesta.

11:20

Paula odpovedala na to, čo študentov najviac zaujímalo. Nasleduje prestávka, o 12:00 nás čaká posledný bod dnešného programu, a to diskusia s Martinom Strižincom, hovorcom prezidentky Zuzany Čaputovej. Porozpráva o tom, aký bol prechod z novinárskej praxe na hovorcovský post, ako prebieha komunikácia s verejnosťou a médiami a či hovorca môže vstupovať do politického súboja.

11:08

Na slido.com pribúdajú mnohé otázky, Setnická odpovedá študentom. Zaujíma ich napríklad, či nie je nemorálne robiť fake ads (takéto veci musíte začať robiť, rovnako ako využívanie AI, musíte držať krok; fake ads často nepoužívajú, a ak áno, nemôžu byť veľmi nemorálne); či majú fake ads väčší úspech ako tie s reálnym gameplayom (áno, zarábajú viac, ale nemajú výdrž; klasické sú dlhodobo udržateľnejšie); či by mohlo takéto kreatívy vytvárať aj menšie štúdio (mohlo, ale najväčší budget sú softvéry, kt. používate; tieto reklamy zaberajú viac času, menšie štúdio asi skôr pracuje s fake ads a podobne, nemôžu sa 3 týždne venovať jednej hypotéze); aké sú najnovšie trendy v kreatívnom marketingu (sledovať trendy, napr. teraz reagovali na „Barbenheimera“; treba sledovať, čo sa deje okolo vás); čo by mal 2D/3D grafik ovládať, keby chcel robiť v Pixel Federation; či prijímajú študentov na stáž alebo part-time (part-time nie, nefunguje to, ale niekedy v lete majú stáže najmä pre grafikov – ozvať sa treba už v apríli); či sa hráva hry, ktoré vyvíjajú a podobne.

11:00

Paula Setnická ukazuje rôzne typy kreatívy na viacerých príkladoch, s akými hypotézami pracovali (napr. osvedčilo sa im, že vlak niečo rozráža, tak spravili rôzne typy). Hovorí, že  niekedy treba robiť aj veci, ktoré demokraticky neprejdú – lebo raz za čas to môže vyjsť. 

10:58

Nasleduje brainstorming – medze sa nekladú, nič nie je blbosť, všetky nápady treba zapísať.

10:55

Z dát napríklad vedia, že na Googli lepšie fungujú statiky, na FB videá. Hovorí tiež o rozdieloch medzi CTR a CTI. Keď vidíte čísla, vymýšľate hypotézy, ako by hra mohla fungovať (napr. začiatok bol dobrý, zvyšok nie, tak prekopali zvyšok videa). Prvé 2-3 sekundy sú v reklame najdôležitejšie, treba zaujať, dať tam napr. nejaký hluk.

10:50

Na FMK prišla hlavne preto, že tu nie je matematika. Ale každý kreatívny proces sa začína dátami – zisťujú napríklad, koľko minú na konkrétnu reklamu, koľkým ľuďom sa to zobrazí, koľko ľudí sa reálne preklikne do store-u, koľko ľudí si to reálne nainštaluje… na základe toho sa rozhodujú, aký typ kreatívy budú robiť.

10:45

Prezentuje, ako vyzerá bežný task. Na začiatku je brief, ktorý obsahuje tieto položky: hra, pre ktorú to idú robiť; zistenie; cieľová skupina; message; aké sú tam elementy; typ kreatívy; benchmark; deadline; kto brief vypracoval. Ďalšími fázami sú brainstorming, idea script + moodboard, animatic (spravili verziu v iných farbách, čo bude fungovať na ich cieľovku)… Dodáva, že väčšina hier v develpmente je v Austrálli, ak tam budete, navšívte napr. Apple Store.

10:40

Ako postupujú, keď robia kreatívu? Prvým krokom je „confluence“, dokumentácia, aký je za tým zámer a pod. Druhý krok: používajú taskovací systém „Jira“ (poriadok vo všetkom – kto má čo na starosti). 

10:38

K práci sa dostala náhodne, prešla si viacerými pozíciami a momentálne má na starosti kreatívny tím. Vyvíjajú hry, robia si marketing aj support. Predstavuje ľudí z kreatívneho tímu – 5 motion grafikov, traja 2D a 3D animátori, dvaja na prípravu scén.

10:35

Magdaléna Švecová predstavila ďalšiu hostku Paulu Setnickú, absolventku teórie digitálnych hier, ktorá už 8 rokov pracuje pre Pixel Federation.

10:08

Diskusia sa chýli ku koncu, na rad prišli otázky od študentov. Pripomíname, že stále sa môžete pýtať cez slido.com (#tvat2023). Zaujíma ich napríklad, či by nestačili 3 roky v škole a následne prax (možno áno, ale človek musí byť veľmi šikovný; hostky sa zhodujú v tom, že posledné dva roky v škole ich najviac posunuli, dalo im to veľa poznatkov, praxe aj networkingu); čo potrebujú vedieť, ak chcú robiť social media manažéra (mať to navnímané, všetko sledovať, soc. siete ťa musia baviť, musíš im rozumieť, musíš sledovať trendy, počúvaj podcast Social Media News); ako urobiť dobré CV (nie obyčajný word; ľudia z agentúr chcú hlavne vedieť, čo ste robili, čo by vás bavilo, čo by ste mohli robiť; nielen robiť klasické CV – ešte predtým, ako išla P. Čertek na pohovor, si ju pozreli na LinkedIn-e, takže ho začnite používať, spravte si tam portfólio; ak máte čo ukázať, pošlite to, ale napr. aj sprievodný list alebo video, hocičo, čím s odlíšite od iných; predajte to, čo ste robili, radí Tisoňová; ak robíte videá, spravte CV ako video – aby ste vynikli, aby si vás zapamätali).

10:00

K. Némethová teraz funguje na „work-school balance, sem-tam life“. Už teraz vie, ako by to mohlo dopadnúť, preto si toho nenakladá príliš veľa.

9:58

M. Tisoňová robila 16 hodín denne už počas školy a vyhorela, tiež hovorí, že balans je veľmi dôležitý. „Keď si toho zoberiete veľa, vyšťaví vás to, nemáte žiadne nápady.“ Obľúbený side job je pre ňu nahrávanie voice overov, volá to „rychlý prachy“, vraví so smiechom.

9:57

K. Sopková si tiež musela „upratať“ vo veciach a vyfiltrovať prácu, ktorá ju baví. Bolo obdobie, kedy veľa kreslila a následne nemohla kresliť vôbec. V agentúre dbajú na work-life balance a je to veľmi dôležité, veľa sa o tom teraz hovorí.

9:55

Máte voľný čas, nejaké svoje hobby, ktorým sa stíhate venovať? P. Čertek sa venuje mentoringu vo vzdelávacích organizáciách či konzultáciám kamarátom. Niekedy je to nevďačné a máte náročné obdobie v práci, tak niektoré veci pomimo vypustila. „Neísť na šprint, ale maratón,“ odporúča.

9:54

K. Némethová si vyskúšala asi všetko (foto, video, titulkovanie videí, social manažment, accounting), postupne ide na art pozíciu.

9:53

„Social media manažér znamená v každej firme niečo iné,“ hovorí Tisoňová. Je to taký hybrid viacerých oblastí. Nasadzovanie reklám a všetko ostatné jej pomohlo byť trochu aj stratégom. Musíte tiež vedieť pracovať aj s textami a aj s ideamakingom. Tým, že každá platforma je iná, tak kampani musíte vedieť vymyslieť niečo trochu iné, vhodné pre danú platformu. Väčšinou na pozícii social media manažéra nezostanete dlho a posuniete sa niekam ďalej.

9:50

K. Sopková hovorí, že keď robila v agentúre a nikoho nad sebou nemala, bolo to peklo. Je fajn mať človeka, ktorý ťa motivuje, treba počúvať seniorov. „Keď som bola na výške, robila som strašné veci,“ hovorí so smiechom, „nikto mi nepovedal, že je to hrozné.“ Odporúča skúsiť stáž – v agentúre sa potešia, lebo je pomerne málo záujemcov. A je to super robota v kreatívnom prostredí.

9:45

Aké pozície sú dnes „in“ v agentúrach? P. Čertek: „Hlási sa viac ľudí mimo marketingového a masmediálneho vzdelania. Mnohí sú horšie pripravení ako my z FMK.“ Agentúry stále potrebujú ľudí, talent sa vychováva a nikto neráta s tým, že hneď budete vedieť všetko. Nemusíte spĺňať každú jednu vec z CV. Accountské či juniorské pozície sú super, dá sa toho veľa naučiť. Veľa ľudí sa hlási na social media, menej na klasickejšie pozície ako copywriter. „Hľadáme ľudí, ktorí milujú reklamu,“ hovorí. Stačí, že človeka baví reklama a má v sebe drive. 

9:40

M. Tisoňová hovorí, že po nej do TRIAD-u nikto z FMK neprišiel, ale má staršiu kolegyňu zo školy – hovorí, že stále v tom prostredí rezonuje „FMK people“, „Na FMK bolo dobre“ a podobne. K. Némethová tiež hovorí, že vzhliada k starším ľuďom z FMK (napr. Kovi).

9:38

„Do ktorej agentúry sa pozriete, tam je niekto z FMK,“ hovorí K. Sopková. Je to fajn, lebo majú niečo, čo ich spája. Ľahšie sa nakontaktujete. „Sú to šikovní ľudia, FMK dáva dobrý základ, je to vidieť napr. aj na Zlatých klincoch“, dodáva. P. Čertek hovorí, že FMK ľudia chodia skôr na klientsku stranu. Jej ročník sa veľmi rozliezol po agentúrach na rôzne pozície, neskôr spoznávala aj grafikov, ideamakerov…

9:35

K. Némethová je tiež veľmi rada, že kolegovia sú nápomocní a hneď pomôžu. Mali veľa teambuildingov, na ktoré rada spomína, utužuje sa kolektív. THIS IS LOCCO je úžasné v tom, že niektorí ľudia sú tam aj 10 rokov a držia kolektív, hovorí moderátor.

9:33

Ťažko sa odchádza – P. Čertek je stále v kontakte s ľuďmi z prvej agentúry. K. Sopková je na tom rovnako – myslela si, že neexistuje život po tej agentúre, v ktorej pracovala, ale potrebovala už zmenu, nové prostredie, nových klientov, nové uhly pohľadu. M. Tisoňová práve odchádza z TRIAD-u, ale tiež verí, že nová práca ju nakopne a že sa bude stále stretávať s terajšími kolegami. „Dobré vzťahy sú základ,“ hovorí. Človek sa v práci musí cítiť dobre, trávi tam väčšinu dňa.

9:30

K. Némethová hovorí, že prvé 2 mesiace nevedela ani zapnúť mikrovlnku. Robila social media manažéra kaviarne, potom tiež vďaka M. Klementisovi išla na pohovor do agentúry a vzali ju. Hneď na začiatku nevedela spraviť grafiku, ale na druhý deň už prišla s tým, že okej, dá sa to. 

9:25

M. Tisoňová chodila každé leto robiť do zahraničia, no povedala si, že by už nemala robiť čašníčku, skôr by si mala nájsť nejakú prax. V TRIAD-e hľadali copywritera, vytvorila si kreatívne CV (aj keď nemala ročnú prax, ktorú požadovali), o mesiac ju zobrali, od šťastia sa rozplakala. Keď tam prišla, bola v takom strese, že skoro mesiac nerozprávala – bála sa, aby nepovedala nejakú hlúposť. Nechali ju ale brainstormovať aj na veľkých veciach, nebrali ju ako úplného juniora. Dávali jej veľa priestoru, nechali ju dovzdelať sa, dávali jej voľnú ruku aj sa na ňu spoliehali v trendových veciach (IG, TikTok).

9:22

Aký bol prvý týždeň v reklame? K. Sopková mala zo začiatku stres, bála sa šéfovi ukázať prvý vizuál, kt. vytvorila. Všetci boli ale veľmi nápomocní a bolo super byť v A-čkovej agentúre. P. Čertek začala ako stratég v 5. ročníku VŠ, M. Klementis ju odporučil v agentúre – hovorí, že aj na to je FMK super, lebo ľudia odtiaľ vás vedia posunúť. Začiatky boli náročné, výzva bola najmä v tom, aby si získala rešpekt u kolegov. „Keď ale dostanete niekoho dôveru, podržia vás,“ hovorí. Rozdiel oproti škole je v tom, že keď si niečo vymyslíš, musíš to predať klientovi.

9:15

P. Čertek si toho počas školy veľa vyskúšala, teoretický základ bol veľmi dobrý a škola jej dala priestor zorientovať sa v tom, čo chce. Mala aj dostatok praxe. K. Sopková si najskôr vyskúšala fotenie, neskôr Aetter a podobne. Spomína aj na TVaT, kde ju nadchli ľudia z reklamy. M. Tisoňová si myslela, že bude moderovať v rádiu (5 rokov bola v Aetteri), po 3. ročníku prestúpila z masmediálnej na marketingovú komunikáciu. Na marketingu bolo veľa praxe, napríklad si vymysleli reklamnú agentúru a študentov to veľa naučilo. „Príprava výborná,“ hovorí M. Tisoňová. K. Némethová tiež chváli praktické predmety z marketingu, kde sa učia, ako agentúra funguje. 

9:10

Moderátor bližšie predstavil hostky, všetky učil. M. Tisoňová spomína na školu, rada sa sem vracia, tento semester tu bola už dvakrát. P. Čertek si vyskúšala takmer všetko – zalamovanie časopisu atteliér na Skladovej, fotoateliéry a podobne, so spolužiakmi sú stále v kontakte, s niektorými si chodia na svadby aj krsty detí. 

9:06

Kino Oko je plné, začíname. Vladimíra Jurišová na pódiu víta hostky aj moderátora Martina Klementisa.

8:50

Utorkový program otvorí diskusia o prvom roku v reklame a reklamných agentúrach. Pozvanie prijali 3 absolventky a jedna študentka FMK Klaudia Némethová (THIS IS LOCCO/Social Media Intern), Katka Sopková (Istropolitana Ogilvy/Art Director), Patrícia Čertek (Zaraguza/Head of Strategy), Marika Tisoňová (TRIAD/Social Media Specialist).

14:38

Ďakujeme, Peter Nagy ukončil stredajší program Týždňa vedy a techniky na FMK. Podujatie bude prebiehať aj zajtra, program sa už tradične začne o 9:00 hod.

14:20

Odpovedá na otázky od študentov. Zaujíma ich napríklad, čo robiť, keď publisher zasahuje do samotného vývoja hry (vykomunikovať si to už na začiatku; konštruktívne feedbacky vedia posunúť vpred); ako marketovali a tvorili Vikings: Wolves of Midgard; či majú u publishera šancu, ak vyvíjajú ambicióznu hru, no doteraz majú za sebou len školské projekty (majú); ako je to s momentálnou situáciou na hernom trhu, keď publisheri nechcú vydávať nové tituly (pesimistická, je to asi najhorší čas za posledných 20 rokov); ako sa človek dostane k vydávaniu hier; ako publisheri reagujú, keď pri prezentovaní projektu vývojári používajú AI ilustrácie; čo považuje za prijateľné percento zo zisku, kt. si berie publisher (je prirodzené, že čím viac investícií do toho publisher dá, tým viac bude chcieť, aby sa mu vrátilo); či sa budú v najbližších rokoch zvyšovať ceny hier; či nedáva väčší význam zamerať sa na mobilné hry; čo má najradšej na svojej práci.

14:11

Nagy pozval študentov na podujatie Game Days v Košiciach, ktoré sa usutoční 7. – 9. novembra 2024. 

14:07

Radí, ako zvýšiť vlastnú kredibilitu pred publishermi. Dobre pôsobí úspešný crowdfunding, existujúca komunita naviazaná na projekt či získané ocenenia a granty. 

14:01

Mladí vývojári a študenti majú možnosť získavať finančné prostriedky na tvorbu hier z rôznych zdrojov a grantov. Nagy menovite spomína FPU, Creative Media, Epic Megagrant. Zdôrazňuje, že je dôležité nové projekty prezentovať na rôznych podujatiach a prijímať spätnú väzbu, ktorá pomáha k zlepšeniu.

13:56

Nagy študentom vysvetľuje, na čo nesmú zabudnúť pri tvorbe rozpočtu na vývoj digitálnej hry a tiež to, ako taký rozpočet vytvoriť. 

13:50

„Investičný segment na Slovensku je k odvetviu počítačových hier nastavený nepriateľsky,“ hovorí Peter Nagy. 

13:45

Hovorí o tom, že trh s digitálnymi hrami je veľmi dynamický a podotýka, že subscription model je pre vývojárov nevďačný. Hrám nezávislých tvorcov sa podľa dát každým rokom darí viac v porovnaní s hrami veľkých štúdií.

13:40

Nagy prezentuje aj rôzne grafy – koľko hier sa predalo na Steame (mnohé sú aj študentské hry), hovorí tiež, že počet indie hier narastá z roka na rok. 

13:35

Herný vývoj je hlavne spolupráca. Skladá sa z kreatívnej časti (game design, programming, art) a ďalších činností (community management, PR/marketing, business development, project management…).

13:32

Peter Nagy sa na úvod v krátkosti predstavuje. Je spoluzakladateľom Games Farm, zakladateľom Grindstone-u (vydavateľ), začal organizovať game jamy v Košiciach a tiež Game Days konferenciu v tomto meste, zakladateľ Slovakia Game Developers Association.

13:00

Ďakujeme, prednáša Kryštofa Klestila z Mad Cookies Studio sa skončilo. O 13:30 hod. nás čaká posledná dnešná prednáška s Petrom Nagyom z Grindstone o návrhu a tvorbe profitabilnej hry.

V súčasnosti je na trhu príliš veľa obsahu a je veľmi náročné uspieť obzvlášť pre štúdiá, ktoré nemajú predošlé skúsenosti. Recept na úspech bohužiaľ – alebo našťastie – neexistuje, ale dá sa podeliť so skúsenosťami iných a zvýšiť tak svoje šance na úspech na presaturovanom trhu. Peter Nagy sa podelí so svojím pohľadom a skúsenosťami z vývojárskeho a vydavateľského pohľadu.

12:48

Kryštof Klestil odpovedá na otázky od študentov. Zaujíma ich, ako dlho sa oplatí počkať s launchom hry; ako zostať motivovaný, keď sa nedarí a hra nemá úspech (správne nastavenie, srandovať medzi sebou…); či na hre 18 mesiacov pracoval full-time (v tom období mal 2 práce, takže na hre pracoval počas svojho voľného času); či v rámci marketingu nechceli použiť influencerov (použili, poslali 150 kľúčov; ale influenceri preferujú hry, ktoré už sú úspešné); čo si myslí o zmenách, ktoré chystá Unity3D; ako sa naučil tak dobre rozprávať; či nie je lepšie vydať hru za lacnejšie s tým zámerom, že si ju kúpi viac ľudí (s menšou cenou prichádza to, že ľudia si myslia, že je menej kvalitná, neveria tomu).

12:37

Ak chcete ísť publishovať sami za seba (bez vydavateľa), čo treba? Je dobré vydať hru, chodiť na Steam festivaly. Klestil tiež radí, aby ste netrávili príliš veľa času prácou na vašej prvej hre (už 18 mesiacov je dosť), dôležitý je marketing. Užite si proces vývoja. Najdôležitejšie je mať dobrý pocit z toho, ako ste sa rozhodli (rozhodnutie spravte na začiatku – či chcete selfpublishovať a ako; môže aj nemusí sa to podariť).

 

12:33

V priemere majú 2 hráčov denne, priemerne 50 minút v mediáne, 2761 wishlistov.

12:30

Prezentuje aj graf – návštevnosť stránky. Vidíme, kde sa niečo stalo (vydanie dema, festival a pod.), obrovský nárast vidíme v tom období, keď vydali hru.

12:28

Klestil hovorí o číslach. Hra si zarobila 1628 dolárov, predalo sa 180 kópií. Traja ľudia si zarobili 30 eur na mesiac. Recenzií majú zatiaľ 28 pozitívnych, nula negatívnych. 

12:25

V septembri 2022 vydali prvé demo, vo februári 2023 druhé, ďalšie zase v júli. Ak sa rozhodnete ísť s vašou stránkou na Steame von, choďte až potom, keď máte pekný materiál. Nastavte si aspoň nejakú minimálnu kvalitu, nechoďte do toho s niečím, čo je úplne nekvalitné (nie je to to, čo ľudia očakávajú, tak môžu odísť).

12:19

Povedali si, že na to idú sami. Potrebovali hru dostať k ľuďom – tu sa zrodil marketing. Boli na TikToku (100 videí), Instagrame, Twittri, Twitchi (Klestil aktívne streamoval development hry), Reddite, Discorde, na Steam festivaloch (najefektívnejšie), herných konferenciách. Zároveň platí, že hra musí byť naozaj dobrá, kvalitná, nemôže to byť odpad.

12:16

Najvšeobecnejšia odpoveď od vydavateľa bola: „Not a fit for our portfolio“. Klestil odporúča, aby študenti zisťovali prečo, aby sa skúsili pýtať, čo je za tým a či s tým vedia niečo spraviť (vypýtať konkrétnejšie argumenty a dôvody).

12:14

Čo najviac presvedčí vydavateľa? Úspech (napr. že ste niečo vydali a nebol to úplný prepadák).

12:12

V marci 2022 vytvorili stránku na Steame, aj keď ešte nevedeli, čo s tým. Potom išli na event Digital Dragons (v pošskom Krakove) – chodili tam publisheri. Boli namotovovaní, že tam niekoho nájdu. Neskôr išli na ďalšie podujatie Game Access a následne začali komunikovať s vydavateľmi. Oslovili 72 vydavateľov, všetci ich odmietli.

12:05

Magda Švecová privítala Kryštofa Klestila, v krátkosti sa predstavuje. Na úvod hovorí o ich Cardbob, ktorú v štúdiu Mad Copkies vyvinuli a sami vydali. Približuje samotný vznik, marketing, vydanie. Na začiatku je art direction, predprodukcia. Vznik Cardboba sa datuje do obdobia januára 2022. Spomína aj na svoje začiatky na Twitchi. Začal experimentovať, pridal kartón do prostredia…

12:00

Pripomíname, že po celý čas môžete spíkrom položiť otázky cez slido.com (#tvat2023).

11:55 

Ďakujeme členom a členkám Slovenskej debatnej asociácie za predvedenie debaty aj našim študentom z FMK za otázky a predbežný záujem o účasť v Debatnom klube. Čoskoro nám Kryštof Klestil z Mad Cookies Studio porozpráva o tom, aké je to self-publishovať digitálnu hru.

11:40

Ideme na otázky. Študenti sa pýtajú napríklad to, či všetci z debatérov hovoria tak rýchlo (príde to časom); či sa má v debatách a na turnajoch používať spisovný jazyk, alebo sú prípustné aj anglicizmy (je to prípustné, nejde o literárnu súťaž; zároveň priznávajú, že niekedy je toho veľa a mali by ustriehnuť únosnú mieru); či jednotlivé skupiny zastávajú názor, s ktorým súznia, alebo im je pridelená strana (na turnajoch si stranu losujú – niekedy dostanete tézu, s ktorou vôbec nesúhlasíte, ale to vám pomôže pozrieť sa na názor druhej strany; po debate sa naučíte chápať aj postoje druhého názorového spektra); či ich debatný krúžok naučí vyhrať každú hádku (niektoré hádky sa vyhrať nedajú; ale pomôže to vedieť si zorganizovať myšlienky, vyjadrovať sa, prioritizovať argumenty a pod.).

11:35

Debatéri a debatérky ukončili debatu, každý alebo každá sa dostala k slovu. Publikum (študenti FMK) vďaka tomu mohli vidieť, ako vyzerá debata v tomto formáte – teda dve vládne strany a dve opozičné.

Pozreli sme sa na výsledok hlasovania pred debatou: 71 % študentov označilo možnosť súhlasím, 29 % nesúhlasím. Po debate sa výledok zmenil: 88 % súhlasím, 12 % nesúhlasím. Vidíme teda, že aj keď sme o niečom hlboko presvedčení a zastávame jeden názor, po debate a vypočutí si argumentov je možné ho aj zmeniť.

10:47

Debata sa začala, hovorí prvý rečník. Pre rýchle tempo na tomto mieste nebudeme prinášať samotné argumenty a protiargumenty.

10:45

Emma vysvetľuje, ako debata prebieha. Na turnajoch sa tímy bodujú, dnes v Kine Oko nie. Každý účastník sa počas toho, ako rečník hovorí, môže prihlásiť s faktickou poznámkou od oponenta – ten, ktor má slovo, nemusí prijať všetky poznámky, ale minimálne jednu by mal prijať. Dokáže tak, že sa vie s faktami vyrovnať aj v reálnej debate. Komu sa páči, čo rečník hovorí, môže jeho argument odmeniť pochvalou – pobúchním po stole.

10:41

Emma Lujza Barilová v krátkosti predstavila Slovenskú debatnú asociáciu. Dnes uvidíme debatu vo formáte britskej parlmentnej debaty – stetávajú sa 4 tímy, dva súhlasné, dva nesúhlasné. Každý tím tvoria dvaja ľudia.

10:37

Študenti cez slido.com (#tvat2023) hlasujú, či súhlasia, alebo nesúhlasia s daným tvrdením. Po debate sa hlasovanie zopakuje – zistíme, či niekto názor zmenil. Zároveň sa potenciálni debatéri z FMK môžu predbežne a nezáväzne prihlásiť do vznikajúceho Debatného klubu.

 

10:35

Sedem debatérov je pripravených, čakáme na posledného.

Ak si myslíte, že máte v téme jasno, príďte si vypočuť argumenty ZA aj PROTI a možno zmeníte názor. Pocit, že vieme o nejakej téme všetko, je koncom kritického myslenia, preto by sme mali byť vždy ochotní vypočuť si názory zo všetkých strán. Na fakulte vzniká Debatný klub, ak chcete byť jeho súčasťou, pozerajte sa, ako sa debatuje.

10:10

Po krátkej prestávke na pódiu o 10:30 hod. privítame debatérov zo Slovenskej debatnej asociácie, ktorí predstavia exhibičnú debatu na tému „Sociálne médiá by mali oveľa prísnejšie cenzurovať dezinformácie, fake news a nenávistné prejavy.“

9:57

M. Mach začal odpovedať na otázky od študentov. Pýtajú sa napríklad, či nie je pokrytecké byť tvárou kampane „Chceme tu zostať“, keď študuje v Brne (nemyslí si to, práve naopak, človek by mal ísť do zahraničia, vidieť, ako funguje svet, naberať skúsenosti a následne ich zužitkovať na Slovensku); či mu prišli vyhrážky (samozrejme, dvakrát riešil aj trestné oznámenie – boli to vyhrážky online, fyzicky sa mi zatiaľ nikto nevyhrážal); či nerozmýšľajú o protivládnych protestoch (viackrát o tom premýšľali, dnes to zatiaľ nie je na stole); ako by v krátkosti voličom Smeru vysvetlil, že to nie je dobrý nápad (pomohol si prirovnaním Ódora, že keď niekto napíše jednu zlú kapitolu, zvyšok knihy ešte môže byť dobrý, ale ak napíše 4 zlé knihy, piata dobrá nebude); či to, čo robí, už nie je politický aktivizmus; či bolo vhodné spolupracovať v rámci iniciatívy Mladí za klímu so značkou Nestlé (bola to jeho chyba a jeho zodpovednosť; kolegyňa, ktorá sa tejto téme odborne venuje, bola na dovolenke; v tom čase veril, že je to správne).

9:41

Politika je niečo, kde človek musí vedieť, čo konkrétne chce robiť, čo chce z daného miesta ľuďom odovzdať. V tomto momente si myslí, že to, čo robí teraz a kde je teraz, je preňho lepšie a vhodnejšie, má to väčší zmysel. V súčasnosti si nevie predstaviť, že by v budúcnosti vstúpil do politiky, ale nemôže to úplne vylúčiť (ak by sa to v budúcnosti náhodou stalo, bolo by to pokrytecké).

9:40

Občas číta komentáre (ale nie všetky), veľmi dobré a pozitívne majú na IG a TikToku, na FB sú horšie. Keď má príspevok napr. 7000 komentárov, trvalo by to dlho, radšej by si namiesto toho čítal knihu.

9:38

Mali by sme si dávať pozor na to, aby sme netvorili a nešírili príspevky, ktorými by sme prispievali k väčšej polarizácii spoločnosti. Hovorí, že aj on si na to musí dávať pozor.

9:35

Nemôžeme čakať, že keď mladí ľudia trávia veľa času na soc. sieťach a my ich budeme ignorovať, tak si budú hľadať informácie niekde inde. Nebudú. Aj veľké médiá sa musia adaptovať na túto zmenu, musia zdieľať a šíriť kvalitný obsah.

9:33

Mach sa venuje tiež iniciatíve Mladí za klímu. Stál na začiatku zrodu tejto myšlienky, ale inak do toho nezasahuje. Nepovažuje sa za človeka, ktorý by sa ku klimatickým témam vedel odborne vyjadrovať. Myslí si, že klimatickú krízu stále nevnímame dostatočne vážne – v tom zmysle, že „dnes som vytvoril veľkú ekologickú stopu, večer z toho budem mať horúčku“, neberieme to príliš vážne, ale raz ten obrat bude musieť prísť.

9:30

Venuje sa aj dúhovým témam. Učil sa, ako ich správne odkomunikovať? Na niektoré veci sa snaží dávať si väčší pozor. Bol pri zrode tejto myšlienky a iniciatívy, ale veľmi do toho nezasahuje, majú to na starosti iní ľudia.

9:25

Zaznela aj otázka, či je dobré v príspevkoch zavádzať. Moderátorka ako príklad uviedla príspevok o Židovskom kódexe spred cca 2 rokov. Mach hovorí, že problém by podľa neho bol, keby to bolo rozdelené na dva príspevky, pričom zmyslom toho prvého by bolo hneď vyvolať kontroverziu.

9:24

Je humor dobrý spôsob, ako vzdelávať? Hovorí, že je to potrebné. Je to zároveň niečo, čo sa dobre šíri.

9:22

Rozlišuje, či ide o informačný príspevok, ktorým sa snaží len šíriť informácie (ľudia väčšinou zabudnú, že niečo také videli – majú z toho iba emóciu, ktorá vo veľkej miere formuje ich názor); druhým typom je nejaká výzva, ako napr. volebný vlak. Bolo potrebné zhromaždiť skupinu ľudí, ktorí vedeli zabezpečiť financie, ktorými zaplatili vlak. Následne išlo o samotnú výzvu, aby ten vlak naplnili.

9:20

Keď pozerá nejaké reels, nepozerá sa na to iba ako konzument, ale rozmýšľa, prečo zaujalo jeho pozornosť. Keď si to zanalyzuje, skúša použiť niečo z toho vo svojich videách (nemôže to byť úplne nudné, nikto by si to nepozrel, musí „držať krok“).

9:18

Kde hľadá fakty? Najmä v štandardných médiách, ktoré sú dlhodobo overené. Aj keď spravia chybu, čo je úplne normálna ľudská vlastnosť, dôležité je, ako sa k tomu postavia a či si chybu priznajú. Dezinformačné médiá toto nerobia.

9:16

Keď boli voľby do Europarlamentu, rozhodol sa, že chce zvýšiť účasť na týchto voľbách. Vytvoril video so slovenskými hercami, pod ktorým sa objavili stovky komentárov, že za tým musí byť nejaké sprisahanie, je to zaplatené americkou vládou a podobne. „A pritom to stálo 7 eur, lebo som sa do Bratislavy len odviezol vlakom a kúpil si obed,“ hovorí Mach.

9:13

Nemal vo svojom mladom veku pochybnosti o tom, či je kompetentný vyjadrovať sa k takým zložitým témam ako politika? Pred vznikom iniciatívy Mladí proti fašizmu zverejňoval články na rovnomennom webe, ktorý založil. Hovorí, že je prirodzené, že človek sa utvrdzuje v tom, že on má ten správny názor, každý je presvedčený o svojej pravde. „Pravda ale nebýva v strede, je na tej strane, kde sú fakty.“

9:10

Ak by ľudia, ktorým záleží na Slovensku a myslia to s ním dobre, ktorí chcú, aby sa menilo k lepšiemu, boli ticho, potom by vo verejnom priestore bolo počuť iba tých, ktorí ničia demokraciu, šíria nenávisť a dezinformácie. 

9:06

Komunikuje dôležité a zložité témy. Z čoho to pramení? „V detstve som chodil na návštevu raz k jedným starým rodičom, raz k druhým, a jeden dedko mal nejaký názor na politiku a celospoločenské témy, druhý dedko úplne iný. Ja som bol medzi nimi. Zistil som, že nemôžu mať obaja pravdu,“ objasňuje Mach. Postupne začal hľadať pravdu a fakty a písať články na svoj web.

9:04

M. Mach sa nevníma ako influencer – hovorí, že aj keď má človek viac sledovateľov, stále by sa mal správať tak, ako keby ich mal málo. Zároveň sa cíti zodpovedný za každý jeden príspevok, uvedomuje si, že má ísť o pridanú hodnotu.

8:45

V stredu začíname diskusiou o tom, že sociálne siete môžu mať aj pozitívny vplyv, lebo dokážu informovať a vzdelávať o dôležitých veciach ľudským spôsobom. Ako sa takýto obsah tvorí, aké majú influenceri motivácie a či to má v dnešnej dobe zmysel, porozprávajú známi tvorcovia obsahu, ktorí spracúvajú dôležité spoločenské témy. Hosťom je Marek Mach z iniciatívy Mladí proti fašizmu, moderuje Šimona Tomková.

11:23

Týždeň vedy a techniky 2023 sa v tejto chvíli skončil. Ďakujeme organizátorom za pestrý program a všetkým študentom, ktorí oň prejavili veľký záujem. 

11:18

Prichádzajú otázky od publika, napríklad aký obsah im prilákal najviac predplatiteľov (reality shows Ruža pre nevestu a Love Island, veľmi obľúbené sú aj telenovely; Lengyel Netíková tiež hovorí, že predplatitelia strávia na VOYO priemerne 14 hodín týždenne); či sa medzi predplatiteľov rátajú aj tí, čo majú skúšobnú verziu (nie, iba platiaci zákazníci, ktorí dávajú 5,99 € týždenne); aký je pomer mužov a žien na platforme (takéto dáta nemajú; predpokladajú, že 60 % žien); či neplánujú obmedzovať počet zariadení v jednej domácnosti (nie, práve naopak); kto/čo je ich konkurenciou (zahraničné platformy); ako vznikol názov VOYO (nikto nevie, ale mohla by to byť skratka „video on your order“); či by s nimi študenti vedeli spolupracovať na VOYO origináloch (nech sa jej ozvú mailom, potrebujú slovenské originály); či by sa im neoplatilo vytvoriť študentské predplatné; kde riešia performance kampane; či pri práci využívajú aj AI; či im v rámci predplatiteľov pomohol lockdown pri covide; kto bude nový ženích v Ruži pre nevestu (vie, ale nepovie :)).

11:08 

Odprezentovala promo video na VOYO a aj exkluzívne na nový program, sociálny experiment Big Brother.

11:05

Ich výhodou je znalosť značky a imidž (selfpromo na Markíze); akvizícia (presvedčiť ľudí, aby sa stali predplatiteľmi); lojalita (keď získajú predplatiteľa, musia ho tam udržať; fungujú so CRM; pravidelne posielajú newslettre…); majú silné PR a social media (pre celú TV pracuje asi 20 ľudí na soc. sieťach; pracujú aj s FOMO).

11:03

Vytvorili slogan „v tVOYOm svete“, ktorý teraz všade používajú.

11:00

Dôležitý je positioning – je za ním veľké množstvo dát a práce. Z prieskumov im vyšlo, že VOYO je: inovatívne, dynamické, moderné, slobodné, kvalitné, nekonvenčné, originálne… a najmä lokálne. Na Slovensku stále prevláda, že ľudia chcú mať dabing. Takmer všetko je na VOYO v slovenčine alebo češtine. Toto je ich najväčší benefit oproti Netflixu.

10:57

Ich silné piliere: majú veľkú knižnicu – viac ako 1.300 filmov a seriálov; markizácke TV programy u nich chodia v predstihu; reality shows (Farma, Ruža pre nevestu…), detský obsah; športové prenosy naživo aj zo záznamu. Aj VOYO Originál – exkluzívne minisérie dostupné iba na tejto platforme. Majú tiež živé vysielanie – všetky kanály Markízy. Najväčším benefitom je, že je bez reklám.

10:55

72 % celej kategórie streamovacích služieb tvoria dve značky – Netflix a VOYO, čo je veľký úspech. Iba 8 % Slovákov nepozná žiadnu streamovaciu službu.

 

10:53

Ľudia hľadajú content vtedy, kedy potrebujú – zmena správania z „tu a teraz“ na „kedykoľvek a kdekoľvek“. Preto sa museli transformovať, keď chceli zostať jednotkou na trhu.

10:50

Lengyel Netíková sa stručne predstavuje, je absolventkou UCM. Celú kariéru sa venuje brand marketingu.

10:45

Netflix vznikol v roku 2007, VOYO už v roku 2011. Zo začiatku fungoval ako archív Markízy. V roku 2020 ju televízia pretransformovala na streamovaciu službu, vpred ju v roku 2021 posunul originálny obsah – Prípad Roubal. V roku 2022 sa stali 1. najznámejšou streamingovou službou na Slovensku, v r. 2023 majú 650.000 predplatiteľov. Cieľom je dosiahnuť milión.

 

10:40

Magda Švecová predstavila hostku a otvorila prednášku. Pýtať sa môžete prihlásením ruky aj cez slido.com (#tvat2023).

10:15

Diskusia sa skončila, čoskoro pokračujeme. Od 10:30 bude Zuzana Lengyel Netíková hovoriť o tom, ako sa im podarilo vybudovať najznámejšiu lokálnu streamovaciu značku VOYO.

10:08

Dostávame sa k otázkam. Ľudí zaujíma názor hostí na neúčasť R. Fica v predvolebnej debate na Markíze (podľa Minára to bol brilantný marketingový ťah) a to, či tradičné médiá pre politikov už nemajú zmysel (príde čas, kedy budú politici zvažovať, do ktorého média sa im oplatí prísť; Hankovský hovorí, že mediálny trh sa veľmi diferencoval, podľa prieskumov už aj na Slovensku prevládajú onlinové médiá nad tradičnými; alternatívna scéna sa zároveň veľmi rozšírila); či dokážu spolupracovať so stranami, s ktorými nesúhlasia (majú nastavené červené čiary – s kt. stranami by nespolupracovali, ale tie ich ani neoslovili, hovorí Hankovský; Minár vravíí, že pokiaľ je strana úplne v súlade so zákonom, nemá s tým problém – on tu nie je na to, aby hodnotil preferencie voličov, koho si vyberú; dodáva tiež, že to o vás nehovorí nič ako o človeku, stranu, pre ktorú robíte politický marketing, nemusíte voliť, je to len vaša práca).

10:03

Pri prezidentských voľbách je to trochu inak, štátny príspevok kandidát nezískava. Minár si myslí, že ide aj o záujem sponzorov, ktorí chcú mať svojho prezidentského kandidáta.

10:00

Prečo idú do volieb strany, ktoré majú 1 %, prečo sa nevzdajú? „Mnohí verili tomu, že ‚motyka vystrelí‘,“ vraví Hankovský. Vznikol sebaklam, kedy si strany myslia, že prieskumy sa môžu mýliť a namiesto jedného majú štyri percentá… Zároveň ide aj o ambíciu získať štátny príspevok (získavajú strany nad 3 %), čo by im vo veľkom pomohlo pokryť náklady.

9:57

Ku koncu predvolebného obdobia chcú strany presnejšie prieskumy o nerozhodnutých voličoch, aby na nich mohli konkrétnejšie zacieliť kampaň. 

9:53

Hankovský vraví, že Slovensko je veľmi polarizované, medzi voličmi však nemáme iba dve, ale tri skupiny – tretiu tvoria tí, ktorí neprišli voliť. Dôležité je osloviť práve túto skupinu. Dôležitá je tiež empatia a nevytvoriť dojem, že táto skupina stranu nezaujíma, že je pre nich neviditeľná. Minár hovorí, že toto je problém najmä libernálnych strán.

9:50

Minár pripomína, že na Slovensku prevládajú konzervatívne hodnoty, liberálnejšie strany k týmto témam niekedy pristupujú zosmiešňovaním (napr. medveď) – istej skupine voličského spektra to navodzuje dojem, že nechcú štátu pomôcť. Akoby nevnímali problémy ľudí a neboli tu pre nich. Podobne aj téma migrantov – akoby vysielali signál ľuďom pri južnej hranici, že im nechcú pomôcť.

9:45

Dôležité je reagovať na aktuálnu situáciu (medvede, Divadlo P. O. Hviezdoslava, migranti…), pretvoriť vo svoj prospech aktuálny moment. Politici často nastoľujú témy. Hankovský hovorí, že v agentúre merajú aj aspekt uveriteľnosti (ak téma politikovi alebo strane nie je blízka, nie je to uveriteľné).

9:43

„SMER nebol slabý naprieč rôznymi skupinami – ani medzi prvovoličmi, ani v Bratislave,“ dodáva Hankovský.

9:40

Komunikačné kanály sa tiež testujú. Strany potrebujú vedieť, ktorú cieľovú skupinu majú osloviť cez ktorú platformu, komunikáciu musia následne prispôsobiť danej platforme. Hankovský hovorí, že tentokrát sledovali napríklad aj prítomnosť strany na TikToku. Upúšťa sa od reklamy v televízii (stojí to oveľa viac peňazí, ako keď dobre zacielite na soc. siete). Pri bilborde a outdoore sa verí, že to nemôžete vypnúť. Minár hovorí, že stále platí, že tváre vyhrávajú. Prvé dve tretiny kampane SMER-u však vyhrali témy, nie tváre.

9:35

Hankovský pripomína, že aj emócia je dôležitá, so silnou emóciou sa dajú vyhrať voľby. Väčšinou sa voliči nerozhodujú úplne náhodne, majú vybrané nejaké 2-3 strany a medzi nimi sa rozhodujú v posledných dňoch – a vtedy ide o kombináciu racionálneho a emocionálneho. Dôležitá je aj kreativita (voliči nevidia marketingovú stratégiu), no nie je sama osebe rozhodujúca.

9:33

Minár hovorí, že bez peňazí to nejde, ale potrebujete mať aj program (pri mene politika si človek musí vedieť predstaviť aspoň 4 vety – tzv. esencia značky). Politici musia mať sformulované témy, ktorými sa prihovárajú voličom. Marketing sám osebe nikdy nič nevyhrá, musí to mať väčší význam. V roku 2020 bolo heslo „tým, čo nakradli, zoberieme“, v roku 2023 „spravme konečne poriadok“.

9:30

„Čo najviac vyhráva voľby? Peniaze, psychologické vlastnosti politikov alebo vhodný výber tém?“ prišla otázka od publika. „Financie na kampaň sú nutným predpokladom na to, aby bola strana viditeľná, bez toho strana neuspeje,“ odpovedá Hankovský. Dôležitá je i efektivita rozdelenia financií na kampaň. V prieskumoch merajú aj obľúbenosť volebných lídrov a politikov. Ľudia hovoria, že dôležitý je volebný program strany, ale nie je to tak… Je to podľa neho kombinácia všetkého.

9:23

„Stratégia je omnoho komplexnejšia vec ako len prieskum,“ hovorí Hankovský. Sú politici, ktorí sa prieskumami riadia, ale aj takí, ktorí idú proti verejnej mienke. Tým pádom ale idú aj proti svojim voličom. „Nie je zlé, keď si mapujú potreby a túžby ľudí,“ vraví Minár.

9:20

„S výskumami sa pracuje veľmi sofistikovane,“ hovorí Minár. Testované sú napríklad aj názory cieľovej skupiny na vojnu na Ukrajine, na očkovanie a pod.

9:13

Dávajú si strany vopred robiť prieskumy agentúram a vedia následne efektívne pracovať s dátami, ktoré dostanú? Bežne sa spoločnosť stretáva s prieskumami verejnej mienky, čo zaujíma aj politické strany. Priamo v kampani potrebujú ale aj rôzne iné informácie a prieskumné agentúry sú neodmysliteľnou časťou tohto tímu. Napríklad bilbordy, ktoré vidíte, nevidíte ako prví, predtým to bolo testované na menšej vzorke.

9:10

Jana Galera Matúšová víta a predstavuje hostí. Víta tiež študentov, ktorých táto aktuálna téma stále veľmi zaujíma, súdiac podľa účasti. Pripomína, že ak má niekto otázku, môže sa pýtať aj počas diskusie, príp. je k dispozícii slido.com (#tvat2023).

9:06

Kino Oko sa zaplnilo, študenti ešte obsádzajú posledné prázdne miesta. Michal Vašečka pre úraz neprišiel.

8:50

Posledný deň tohtoročného TVaT-u otvorí diskusia na tému Politický marketing. Hosťami sú marketingový stratég Pavol Minár, sociológ Michal Vašečka a Jakub Hankovský z IPSOS-u.

Ako dopadli predčasné parlamentné voľby 2023, už vieme. V diskusii sa k nim ešte vrátime – s hosťami sa porozprávame o slovenských voličoch a spôsobe ich rozhodovania, akú úlohu vo voľbách hrajú dáta a prieskumy a marketingový stratég sa pozrie na komunikáciu politických strán. Aký typ komunikácie nás ako voličov oslovuje a prečo exit poll nezafungoval? Príďte diskutovať o všetkom, čo vás ohľadom tohtoročných volieb zaujíma. Pýtať sa budeme riaditeľa prieskumnej agentúry, sociológa a marketingového stratéga. Moderujú Jana Galera Matúšová a Matej Martovič.