Práve na škole som si rozšíril svoje obzory a zdokonalil sa vo videotvorbe a fotografii, hovorí Tomáš Bednárik, tohtoročný víťaz študentského filmového festivalu. O tom, čo všetko obnáša práca na filme alebo čo ho inšpirovalo pri tvorbe víťazného dokumentu, nám prezradil v rozhovore.
Si študentom FMK. Využívaš pri svojej tvorbe aj poznatky zo štúdia?
Samozrejme, práve škola ma priviedla k tomu, čo dnes robím. Moja tvorba bola pred niekoľkými rokmi iného druhu. Študoval som na strednej umeleckej škole, kde som sa venoval maľbe a grafike, no moje plány prekazil neúspech na prijímacích skúškach na umeleckú vysokú školu. Dnes som však za to veľmi vďačný, pretože som sa našiel v tom, čo teraz robím. Práve na škole som si rozšíril svoje obzory a zdokonalil sa vo videotvorbe a fotografii. Mojimi voliteľnými predmetmi vždy boli a sú tie, v ktorých sa tvoria praktické veci za pomoci fotoaparátu.
Práca pri tvorbe filmov je náročná na detaily. Považuješ sa preto za perfekcionistu?
Výkon mojich bežných denných činností či povinností tomu obyčajne nenasvedčuje, no paradoxne sa za perfekcionistu považujem pri tvorbe videa, a to najmä pri svadobnom videu. Práve tam potrebujem, aby bol každý záber estetický, bezchybný, strih pasoval do rytmu hudby a nadväzoval na seba. Občas strávim celý deň pri výbere hudby či správnych záberov. Niekedy mám pocit, že trávim priveľa času pri tvorbe videa, no môže za to aj to, že som v začiatkoch. No verím, že po istom čase a nazbieraní skúsenostÍ sa urýchli tempo postprodukcie.
Pri dokumentárnom filme je výhoda tá, že protagonista interpretuje samého seba.
Čo všetko obnáša práca na nakrúcaní krátkometrážneho filmu?
Aby krátkometrážny film vyzeral dobre, vyžaduje si hlavne techniku, ktorou študenti často nedisponujú. Nápad by aj bol, no vždy je kameň úrazu či už zvuková stránka filmu, alebo samotná kvalita obrazu. Ak si študent vypožičia techniku, druhým krokom je herecké obsadenie. Študent si nemôže dovoliť profesionálne obsadenie hercov, a tak je nútený siahnuť po svojich spolužiakoch či rodine. No práve pri dokumentárnom filme je výhoda tá, že protagonista interpretuje samého seba.
Preto odporúčam študentom pri tvorbe krátkometrážnych filmoch radšej obsadiť zaujímavú osobu zo svojho okolia a zachytiť jej vnútornú podstatu, ktorá nie je navonok viditeľná prostredníctvom krátkeho dokumentárneho filmu.
Rodiho otec bol tri roky vo väzení len preto, že mal doma kurdské knihy. Zdroj: frejm.sk
Zúčastnil si sa aj na minuloročnom FREJM-e alebo to tentokrát bola pre teba premiéra?
Nie, nie je to moja premiéra. Na FREJM-e som sa zúčastnil už tretíkrát, no až tentoraz to vyšlo a moje video vyhralo, za čo som veľmi vďačný. Som rád, že sa takýto festival študentského filmu organizuje aj na našej škole.
Tvojím súťažným filmom bol dokument o Rodim, ktorý hovoril o jeho príbehu. Prečo si sa rozhodol natočiť práve takýto typ filmu?
Odhodlanie natočiť dokumentárny film s takouto tematikou mi prišiel ako jasný cieľ, a to spojiť bakalársku prácu s niečím, čo ma naozaj baví. Príbeh mladého muža, ktorý v krátkometrážnom dokumentárnom filme vyrozpráva svoj príbeh, kde sa snaží priblížiť situáciu vo svojej rodnej zemi, Sýrii, je neobvyklý námet pre študentský film a práve to ma motivovalo. Aj v roku 2021 je stále veľa ľudí, ktorí ani netušia, čo sa deje za hranicami našej krajiny. To bol jeden z dôvodov, ktorý ma inšpiroval k tvorbe dokumentárneho filmu s takýmto zameraním a obsahom.
Chcel som ukázať, aké problémy zažívajú ľudia v Sýrii prostredníctvom človeka, ktorý sa v tejto krajine narodil a vyrastal až do momentu odchodu na Slovensko. Podať dôkaz o tom, že netreba ľudí stereotypne škatuľkovať podľa ich národnosti, vierovyznania či farby pleti, ale vnímať ich ako rovnocenných v slobodnom svete. Slovensko je krajina plná občanov, ktorí nesú so sebou bremeno zvané strach, predsudky a nenávisť voči ľuďom z krajín islamských štátov či migrantov – Sýria, Irak, Líbya, Jemen.
Rodi momentálne študuje elektroniku, predtým bol na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Zdroj: frejm.sk
Môžu za to aj médiá a politika, ktoré v dôsledku mediálnej manipulácie zašpinili vodu ako čierny atrament. Namiesto hľadania pravdy si mnohí z nás pravdu vytvárajú, a preto som pri tvorbe dokumentu dúfal, že výstup z tejto záverečnej práce v podobe dokumentárneho filmu otvorí oči a ukáže, prečo by sme nemali na ľudí pozerať cez filter zvaný hrôza či nepriateľstvo.
Predpokladal si, že by sa tvoj film mohol stať víťazom?
Vedel som, že film s podobnou tematikou sa na festivale nezúčastní, a preto som si v duchu myslel, že to môže obdržať nejaké miesto. Každý, kto sa zúčastňuje na akejkoľvek súťaži, si v duchu praje, aby sa umiestnil na jednej z výherných priečok, či nie?
Aj v roku 2021 je stále veľa ľudí, ktorí ani netušia, čo sa deje za hranicami našej krajiny.
A na záver, na čom aktuálne pracuješ?
Popri škole sa venujem svadobnému videu, ktoré je momentálne mojím covid zárobkom. No koncom roka plánujem ďalší zaujímavý dokumentárny film, ktorý bude výsledkom praktickej časti mojej diplomovej práce. Dokument sa bude zaoberať cenzúrou vo vizuálnom umením. Plánujem vyspovedať zaujímavých umelcov či zamestnanca Facebooku, ktorí sú alebo v minulosti boli s cenzúrou v kontakte.
Film Tomáša Bednárika je dostupný na webe FREJM-u.
Autorka: Daniela Gregorová