Študenti predmetu žurnalistická fotografia a Ateliér komunikácie v médiu fotografie pozývajú všetkých študentov a pedagógov na výstavu, ktorá bude prebiehať od 19. novembra 2019
o 16.00 hod. v Galérii Ľudovíta Hlaváča na Skladovej.
Portrét alebo príbeh blízkej osoby sú frekventované témy v rámci viacerých žánrov média fotografie. Pri umeleckom, no tak isto i pri pedagogickom procese komunikatívne a kontaktne iniciujú vizuálne prerozprávanie identity, intimity, statusu či dizajnu jednej alebo viacerých osôb.
Analytický portrét môže vyplniť prázdny priestor
Koncept portrétu – príbehu – naratívu spúšťa a umožňuje vo vedomí a podvedomí (mimo osobnej i obecnej empírie) nielen kontext imaginatívnej (sprítomňujúcej) spomienky na históriu osobných vzťahov, ale aj to, aby autor spolu s ňou vytvoril na základe vlastných skúseností analytický portrét – príbeh. Portrét tak v koncepte naratívu môže vyplniť prázdny priestor a miesta toho, čo sa stalo symbolom a čo sa má stať archetypom – sociálnymi a umenovednými dejinami.
Foto: Jarmila Timková
V portréte a príbehu musí existovať interpretačný bod (Barthesovo Punctum), ktorý umožňuje percipientovi dekódovať a objavovať dôvod, kedy sa publikum (divák) stáva súčasťou dejinného času portrétovanej osoby. Osobný vzťah a poznanie kreuje „život“ v najmenších (detailných) prvkoch, ako sú gestá, fragmenty šiat, rúk, vecí na stole a pod. Tento model scénického rozprávania je metodológiou asociačného portrétu, zanamenávajúceho intimitu vecí a priestoru, ktorá je portrétom a príbehom danej osoby.
Téma sa stala priestorom na vyjadrenie zápletky
Téma „Portrét alebo príbeh“ sa stala pre študentov tvorivým ateliérom – priestorom na vyjadrenie „sujetu“ (zápletky) plynutia udalostí v rôznych častiach Slovenska, s rôznymi ľuďmi, prevažne blízkymi (brat, sestra, priateľ, prateľka, rodičia, starí rodičia…), profesiami, prostrediami a vzťahmi.
Foto: Júlia Jamrichová
Táto schéma a napätie medzi predstavou a realitou – hlukom tam vonku a tichom vo vnútri – bola podmienená funkciou pamäti nereprezentujúcej tendenciu viazať žánre portrétu a naratívu len na zaznamenanú osobu. Tento „obrat k obrazu – príbehu” je „obrat k príbehu diváka” s potenciálom silných sebareflexívnych podnetov, ktoré predstavujú určitú parabolu – schopnosť prepájať jednotlivé príbehy (portréty) s osobnou projekciou, teda premietnutím autorovho myšlienkového postupu – z hľadiska fotografie niekedy ťažko prístupným a identifikovateľným – ale univerzálne rozpoznateľným v situáciách, ktoré sa autor rozhodne zverejniť.
Fotografia potrebuje interpretovať viac než „očami viditeľné“
Mladá generácia študentov – fotografov si prisvojuje aktuálny vizuálny jazyk ako sociálny koncept odtrhnutý od všeobecnej ikonografie ukotvenej v histórii. Napriek tomu, že sa mnohé veci recyklujú, metodologicky posúva poetiku videnia reality (vzťahov, identity človeka, práce, objektov, vecí) nielen do kontextu obžaloby a falzifikácie (tzv. posthumanistického dokumentu), ale aj emocionálneho, subjektívneho konštruktu vypätej estetizujúcej situácie na hranici gýču. V tomto uchopení (kódovaní) je aj citlivosť k pochopeniu vlastnej evolúcie, existenciálneho, duchovného a sebapoznávacieho postoja autora s otázkou (možno intuitívnou) po normotvorných hodnotách, zmysle poslania a význame umenia.
Foto: Simona Lomnická
Z pozície pedagóga je to otázka prístupu k interpretácii diela a významu posolstva (témy predmetu). Interpretácia potrebuje interpretovať viac než „očami viditeľné“ a musí dávať vždy zmysel. Jazyk interpretácie je nevyhnutná forma overovania inštitucionálnej a umenovednej normy (pedagogického vedenia), ale aj asociatívnej moci videnia jednotlivca. Ako a čo interpretovať je vždy príbehom o stretnutí, o interakcii, o vzťahu, o dialektike. V pedagogickom procese je to predpoklad, že už
„niečo“ existuje v objektívnom stave, v identite autora, skôr, ako sme to začali interpretovať.
Zdroj: Jakub Měkota
Výstava fotografií študentov predmetu Žurnalistická fotografia predstavuje talentovaných mladých ľudí, ktorí prijali „riziko“ otvorenia sa – ich vnútorného sveta, uvažovania a prežívania vzťahu k blízkym rodinným osobám, priateľom. Výstava zaznamenáva veľa vecí, analyzuje a odhaľuje, ale je stále aj „mystagógiou“ a umožňuje nám vniknúť len čiastočne do tajomstva príbehu, intimity osoby či duchovného sveta a pritom ho nezneuctiť. Výstava nás nabáda k tomu, aby sme iným spôsobom vyjadrili to, čo sa nevyjadruje slovami, ale obrazom.
Miesto: Galéria Ľudovíta Hlaváča, FMK UCM, Skladová 2, Trnava
Vernisáž výstavy: 19. november 2019 o 15.00 hod.
Kurátor galérie: Mgr. Kristián Pribila
Výstavu uvedú: Mgr. Eva Jonisová, Mgr. Kristián Pribila, doc. MgA. Jozef Sedlák
Vystavujúci študenti: Adela Najdeková, Dominika Šimková, Kristína Psotová, Marcela Kuciaková, Simona Lomnická, Mária Kožuchová, Matúš Harťanský, Robert Nagy, Lucia Rumanová, Radoslava Šulejová, Jarmila Timková, Laura Baratová, Patrik Hudec, Kristína Mokrá, Júlia Jamrichová, Jakub Měkota
Výstavu produkčne pripravil Ateliér komunikácie v médiu fotografie na FMK UCM v Trnave pod vedením doc. MgA. Jozefa Sedláka, Mgr. Kristiána Pribilu a Mgr. Evy Jonisovej.