„Začínali sme s prácami kolegov, teraz publikujeme svetových akademikov“, hovorí šéfredaktor Martin Solík. Ten porozprával o vratkých začiatkoch a o tom, ako sa slovenskému časopisu o médiách a marketingu podarilo za jednu dekádu dostať až do Web of Science.
Časopis Communication Today vznikol pred desiatimi rokmi. Ako si spomínate na prvé číslo a ako sa zrodila myšlienka založiť tento vedecký časopis na našej fakulte?
S myšlienkou založiť časopis, ktorý sa bude venovať médiám a marketingu, prišilo v roku 2009 vtedajšie vedenie Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Rozhodnutie naplniť túto ideu sa zrodilo pomerne rýchlo. V istom zmysle aj kvôli tomu, že podobne zameraný časopis v tom čase na Slovensku chýbal.
Keď sme zakladali redakciu a pripravovali prvé vydanie, nevedeli sme ešte, aká dlhá a niekedy aj náročná cesta nás čaká. Do istej miery to bolo dobre, pretože sme sa nepozerali na prekážky, ale naopak, videli sme jasné svetlo. A hoci sme predpokladali, čo nás čaká, dnes môžem povedať, že išlo o vzrušujúce obdobie.
Šéfredaktor Communication Today Martin Solík.
Medzi prvými autormi boli prevažne kolegovia z našej fakulty. Postupne do redakcie pribúdali príspevky z iných pracovísk, nielen domácich, ale aj zahraničných. Dnes sa redakcia môže pochváliť významnými a renomovanými autormi z prestížnych univerzít.
Na ktorých autorov a príspevky ste najviac hrdý?
Špeciálne si spomínam na prof. Zigmunda Baumana, s ktorým sme v roku 2014 spracovali a publikovali rozhovor. Túto príležitosť si cením o to viac, že sme mali možnosť osobne sa stretnúť na našej konferencii Marketing Identity v Smoleniciach, na ktorej vystúpil v hlavnom pléne. Je to ako by ste robili rozhovor so svetovou hviezdou strieborného plátna, ibaže vo vedeckej oblasti.
Pokiaľ ide o ďalších autorov, spomínam si napríklad na profesora Jo Ritzena z univerzity v Maastrichte, ktorý bol napríklad niekdajším holandským ministrom školstva, alebo velikáni ako Jiří Šubrt z Českej republiky. Rovnako si pamätám na výbornú spoluprácu s ústavným právnikom Jánom Drgoncom alebo riaditeľom Centra globálnych štúdií v Prahe Marekom Hrubecom.
V aktuálnom čísle prinášame štúdiu od známeho českého moderátora Václava Moravca, ktorý so svojimi kolegami pracuje na rozsiahlom zahraničnom výskume. Toto sú samozrejme len niektorí autori, ktorých mená rezonujú v databázach svetových vedeckých časopisov a s ktorými sa nám podarilo spolupracovať. Za uplynulých desať rokov sa nám však podarilo publikovať množstvo kvalitných štúdií a vedeckých príspevkov. Communication Today často priniesol autorov, ktorí sú takpovediac skrytými pokladmi v rámci svojej oblasti a som rád, že sa nám podarilo nadviazať s nimi spoluprácu.
Communication Today často priniesol autorov, ktorí sú skrytými pokladmi v rámci svojej oblasti.
Okrem vedeckých štúdií sa v prvých rokoch v časopise publikovali aj rozhovory, či eseje na aktuálne témy. Dnes takéto príspevky v časopise takmer nenájdeme. Neuvažovali ste o ich opätovnom zaradení?
Cieľom Communication Today nikdy nebolo zameriavať sa na masové publikum, hoci v začiatkoch sme určitým spôsobom oslovovali aj toto obecenstvo. Tým, ako sa obsah časopisu postupne profiloval do hlbšej a komplexnejšej vedeckej problematiky, sme takmer úplne odišli od bežného publika. Dnes sa v časopise už takmer nestretneme s príspevkami, ktoré majú esejistický charakter, hoci práve tie mohli byť bežnému čitateľovi oveľa bližšie. Na druhej strane, toto prirodzené profilovanie nám zvýšilo záujem o publikovanie zo strany samotných autorov.
Pri vedeckých časopisoch je celkom prirodzené, že svoj obsah neprispôsobujú menej náročnému čitateľovi. Práve naopak, svojho čitateľa si vychovávajú, a tak to robíme aj my. Ďalším aspektom, ktorý nás nasmeroval na túto cestu, bol jazyk, v ktorom jednotlivé štúdie publikujeme. Ak sa chceme usilovať o to, aby bol časopis citovaný zahraničnými autormi a mohli sme publikovať štúdie, ktoré majú medzinárodný charakter, je nevyhnutné akceptovať iba anglické príspevky.
Redakcia časopisu Communication Today. Foto: Matúš Pastor
Communication Today dnes patrí medzi etablované vedecké časopisy s pevným miestom aj medzi titulmi, ktoré existujú na trhu oveľa dlhšie. Za 10 rokov svojej existencie možno hovoriť o významnom úspechu, ktorý redakcia dosiahla. Ktoré obdobia boli z vášho pohľadu kľúčové?
Jedným z najriskantnejších rozhodnutí, ktoré sme kedy urobili, bolo rozhodnutie publikovať štúdie výhradne v anglickom jazyku. Mnoho autorov a kolegov z iných univerzít nás v tom čase presviedčalo, že nás to položí. V tom čase totiž nebolo také bežné publikovanie domácich štúdií v cudzom jazyku. Anglický jazyk je považovaný za jazyk vedy a vedeli sme, že ak chceme uspieť na medzinárodnom vedeckom poli, musíme k tomuto kroku pristúpiť.
Predpovede o nedostatku autorov sa napokon nenaplnili. Práve naopak. Podarilo sa nám časopis indexovať v databáze Erih Plus, ktorá síce nie je u nás tak uznávaná ako v iných krajinách, ale prinieslo nám to záujem o publikovanie zo strany zahraničných autorov. V tom istom roku sa nám súčasne podarilo dostať do databázy Web of Science, čo pre nás znamenalo vstup do akademického vesmíru.
Dostať sa do Web of Science je ako získať Michelinovu hviezdu – ide o najvyššie ocenenie kvality vedeckého časopisu. Neskôr sa pridala aj indexácia v databáze SCOPUS. Vedeli sme, že ak sa nám to podarí, vystrelí nás to ku hviezdam. Od tohto momentu sme nikdy nemali núdzu o autorov.
Mnoho autorov a kolegov z iných univerzít nás presviedčalo, že angličtina nás položí.
Z tohto pohľadu to znie až príliš priamočiaro. V oblasti vedeckých časopisov je však obrovské množstvo titulov, ktorým sa niečo podobné nepodarí ani za oveľa dlhšie obdobie. V čom vidíte úspech toho, že sa Communication Today etabloval medzi najvýznamnejšími vedeckými časopismi?
V prvom rade je za úspechom potrebné vidieť prácu redakcie. Od začiatku sme si určili kompetencie a vedeli sme, kto má čo robiť. V redakcii sme mali obrovskú disciplínu, ale zároveň aj chuť pracovať. Ak človek vidí, že sa projektu darí a má potenciál rozvíjať sa, práca ide oveľa jednoduchšie. Communication Today našťastie nikdy nebolo potrebné resuscitovať. Nikdy to nebol časopis, pri ktorom som mal pocit, že zastal na mieste.
Communication Today je možné čítať na viacerých platformách.
Ďalším aspektom sú samozrejme kvalitné vedecké štúdie a pravidelnosť vychádzania. Do prestížnych databáz sa časopis dostane iba v prípade, že bude spĺňať tie najprísnejšie kritériá. V redakcii sme napríklad zaviedli okrem štandardného obojstranne anonymného recenzného procesu aj krížovú kontrolu citácií, v rámci ktorej kontrolujeme každú citáciu v texte, overujeme funkčnosť elektronických odkazov a zisťujeme, či autor cituje všetky zdroje uvedené v zozname literatúry.
Ako je časopis vnímaný z pohľadu medzinárodnej akademickej obce?
Verím, že pozitívne. Do aktuálneho čísla sme prijali viac ako 70 textov, pričom sme na publikovanie vybrali jedenásť. V tomto mesiaci sme napríklad prekročili 500 citácií vo Web of Science. Toto sú fakty, ktoré hovoria o tom, do akej miery je časopis zaujímavý a utvrdzujú nás v tom, čo robíme.
Záujem o časopis možno predpokladať aj na základe počtu stiahnutí mobilnej aplikácie, kde sú dostupné všetky vydania. Evidujeme najmenej 700 stiahnutí na každé číslo v našej aplikácii pre iOS a Android zariadenia. Niektoré vydania majú dokonca viac ako 1 000 stiahnutí.
Našim cieľom je posunúť sa v rámci databázy Web of Science do najvyššieho citačného indexu Social Sciences Citation Index.
Dá sa v tejto oblasti posunúť ešte ďalej? Aké méty by ste s časopisom chceli dosiahnuť? Uvažujete napríklad o zvýšení periodicity?
Otázka zmeny periodicity je na mieste, zatiaľ sme ju však nechali otvorenú. Priestor posúvať sa ďalej je predovšetkým v oblasti zvyšovania kvality obsahu a vedeckých štúdií. V rámci minuloročného hodnotenia Emerging Source Citation Index sa časopis umiestnil na 16. mieste spomedzi celosvetového rankingu v kategórii communication.
Našim cieľom je posunúť sa nielen v rámci toto hodnotenia, ale aj v rámci databázy Web of Science do najvyššieho citačného indexu Social Sciences Citation Index. Kolegovia z akademického prostredia vedia, o čom hovorím. Je to náročná méta, pretože ide o proces, ktorý sa dá dosiahnuť iba kvalitnou prácou a citáciami v prestížnych databázach. Prirodzene sa to podarí iba tým najlepším časopisom.
S cenou literárneho fondu.
Napriek tomu, že Communication Today je vedecký časopis, zaujme aj svojím layoutom a grafickým spracovaním. Niekoľko ročníkov boli neoddeliteľnou súčasťou časopisu napríklad karikatúry. Akú úlohu zohrávali?
Karikatúry boli kúskom umenia vo vedeckom texte, ktorými sme sa snažili prepojiť funkčnosť, jasnosť a priamočiarosť charakteristické pre vedu s umením a estetikou. Do nového desaťročia vstupujeme s čiastočnou zmenou. Karikatúry sme nahradili ilustráciami, čím reflektujeme dôraz na progres a kontinuálny rozvoj. Fluidný grafický koncept otvára jedenásty ročník a naznačuje tie najvyššie ciele.
Čo si ako šéfredaktor na Communication Today najviac ceníte?
Communication Today je s najväčšou pravdepodobnosťou najrýchlejšie sa transformujúci časopis, ktorý prešiel zo slovenskej do anglickej verzie po relatívne krátkej dobe existencie. Podobnou transformáciou prechádzali aj iné časopisy z iných vedných odborov, pokiaľ však ide o masmediálnu a marketingovú komunikáciu, ide pravdepodobne o prvý časopis v Českej republike a na Slovensku, ktorý je evidovaný v databáze WoS Core Collection.
Prvenstvo sme dosiahli aj v tom, že sme vniesli do vedy kúsky umenia. Hoci na trhu existuje viacero vedeckých časopisov, ktoré obsahovali ilustrácie, väčšinou išlo o časopisy, ktoré sa venujú napríklad filozofii a obsahovali ilustrácie niektorého z filozofov. My sme tento koncept v princípe opustili a išli sme inou cestou.
Prvenstvo, dokonca európske, predstavuje aj mobilná aplikácia, ktorú sme spustili v roku 2012 ako jediný vedecký časopis. Pre mňa osobne je mimoriadne cenné aj to, že sa stal značkou, ktorá robí dobré meno našej fakulte a na jeho základe boli vybudované ďalšie naše vedecké časopisy, ktoré sú taktiež indexované v databázach WoS a Scopus.
Autor: Peter Krajčovič