Jedenásty ročník TVaT-u je tu. Ak nemôžete byť s nami v Kine OKO, sledujte online zápisky tých najzaujímavejších myšlienok, ktoré spíkri priniesli našim študentom. Stream môžete sledovať tu.
11.45
Tohtoročný Týždeň vedy a techniky aj so svojím namakaným programom sa, žiaľ, končí. Veľká vďaka patrí všetkým hosťom, organizátorom aj vám, ktorí ste sa postarali o príjemnú atmosféru, zaplnili OKO a nebáli sa pýtať.
Tu si môžete pozrieť štatistiky tých najzaujímavejších otázok. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.
Ďakujeme.
11.32
Dostávame sa k otázkam od publika. Študenti sa pýtajú napr. na to, či sú televízne diskusie stále rozhodujúce (vzhľadom na prieskumy), na volebnú noc, na financie použité na kampaň. Opäť zaznela aj otázka ohľadom postov satirickej stránky Zomri (mimoriadne sa na nich bavili, aj Čaputová sa vie na sebe zasmiať). Či na niekoho viedli kampaň (nie, neviedli), či bude mať prezidentka vlastný podcast alebo čo si tajomníčka Veronika Gulášová myslí o 50-dňovom volebnom moratóriu. Objavili sa aj osobnejšie otázky – aká je pani prezidentka v súkromí, ako vyzerá jej a aj Gulášovej bežný deň či ako sa k nej vôbec dostala.
Okrem otázok sa objavujú aj pozdravy pani prezidentke a želanie všetkého dobrého.
11.21
30. marca 2019 sa Zuzana Čaputová stala prezidentkou SR.
Gulášová ešte hovorí o najužšom tíme okolo Zuzany Čaputovej. My sme ju nevyrobili, ona bola vždy sama sebou, hovorí tajomníčka.
Foto: Dominik Mičuda
11.17
Týždeň pred voľbami uskutočnili výstup na Sitno s budúcou prezidentkou, čo sa opäť stretlo s milými reakciami od ľudí.
Nasledovali diskusie v televíziách. Čaputová komunikovala priamo, marketingový tím nemusel vymýšľať žiadne „omáčky“. To, čo povedala, myslela vážne – a teraz sa to snaží dodržať, hovorí jej tajomníčka.
11.15
Ako bojovali proti antikampaniam? Argumentmi. Snažili sa vždy všetko odkomunikovať, čo sa napokon ukázalo ako účinná cesta.
Najvyšší bod, ktorý v preferenciách dosiahli, bolo 52,9 %. Stále však hrozilo, že rozdiel medzi Čaputovou a Šefčovičom sa môže rapídne znížiť.
Prvé kolo Zuzana Čaputová vyhrala, čakali ich ešte 2 týždne.
11.12
26. februára sa pán Mistrík vzdal v prospech Čaputovej. Myslím si, že krajina by mu za toto džentlmenské gesto mala ďakovať, hovorí Gulášová.
Foto: Dominik Mičuda
11.10
Transparentnejšiu kampaň na prezidenta na Slovensku ešte nik neviedol, vyjadrili sa o nás Transparency International, hovorí Gulášová.
11.08
V januári sa začali diskusie v médiách (TA3, SME v Martinuse, Trend…). Preferencie začali stúpať.
11.05
Za veľký úspech tajomníčka prezidentky považuje fundraising, kde jej na kampaň ľudia poslali 5000 € – to znamená, že polovicu výdavkov na kampaň zaplatili reálne osoby.
Spustili i populárne rámiky na Facebooku.
Problémom bol dátum tlače voličských lístkov – Čaputovú tlačili do toho, aby sa vzdala v prospech Mistríka ešte skôr, ako boli dohodnutí. Napokon sa tlač posunula na 15. februára.
11.03
Na prelome rokov predstavil aj Smer svojho kandidáta, pána Šefčoviča. Bol to plnohodnotný protivník, bolo treba sa s ním popasovať, hovorí.
Čo bolo najnáročnejšie v kampani? Podľa slov Gulášovej debata s pánom Mistríkom, na ktorej sa dohodli, že v určitom bode sa jeden vzdá v prospech druhého. Nebolo to v médiách dobre odkomunikované, preto sa stali terčom mnohých útokov.
Foto: Dominik Mičuda
11.00
Koncom leta už začali ľudia nálepkovať (slniečkárka, Sorošovka a pod.), začali sa vyjadrovať médiá a známe osobnosti. Veľmi pekne sa zachoval Róbert Bezák, vraví tajomníčka.
V decembri sa uskutočnilo zopár prvých rozhovorov – boli to skôr lokálne médiá.
10.55
Všetko sa začalo v máji 2018, kedy Zuzana Čaputová oznámila kandidatúru na prezidenta SR. Na začiatku kampane sme boli my dve, Zuzana a ja, hovorí tajomníčka Gulášová. Pri lowcostových aktivitách im pomáhali ľudia z Progresívneho Slovenska, ako aj niekoľko dobrovoľníkov – roznášali letáky, organizovali diskusie a pod.
10.50
Autenticita – najsilnejší tromf prezidentskej kampane. O úspechu súčasnej prezidentky SR rozpráva Veronika Gulášová, osobná tajomníčka prezidentky SR. V prednáške sa dozviete, aký bol vývoj predvolebnej komunikačnej kampane prezidentky. Aké bolo zloženie tímu a aká bola spolupráca jednotlivých členov (vrátane kandidátky). Aké boli základné parametre kampane a jej vývoj v čase. Aký bol vplyv antikampaní a prispôsobovanie sa meniacim sa podmienkam.
10.37
V jednoduchosti je krása. Komunikácia musí byť jednoduchá a každý ju musí pochopiť. Chceme pracovať na tom, aby bola čo najviac uchopiteľná, hovorí Miroslav.
10.29
Ak vás práca mesta a jeho primátora na Instagrame zaujíma, klikajte na @bratislava.sk a @matus.vallo.
10.20
Komunikácia je súčasťou identity mesta, preto komunikujeme prostredníctvom sociálnych médií, webu mesta, médií, ale aj stretnutí a diskusií. Kým mesto má na Instagrame 6-tisíc followerov, Matúš Vallo až 29-tisíc. Jeho YouTube kanál má tri milióny videní.
Foto: Dominik Mičuda
10.13
Chceme, aby bolo naše mesto transparentné a aby fungovala komunikácia s občanmi, Matúšovi Vallovi na tom veľmi záleží, hovorí.
10.06
Kampaň sa začala už v januári a skončila v novembri 2018. Do úradu sme sa dostali 7. decembra. Náš tím v kampani tvorilo desať ľudí, hovorí Miroslav.
10.00
Ako komunikuje primátor a mesto Bratislava v online prostredí? O tom porozpráva Miroslav Kolárok (Social Media & Content manager, Mesto Bratislava).
Foto: Dominik Mičuda
9.40
Tough life, ulica je krutá. Lokálna politika je tvrdý biznis, odpovedá s úsmevom primátor na otázku, či nereaguje na sociálnych sieťach príliš neformálne. Pozrite si jeho účet na Facebooku Peter Bročka.
9.34
Plánujete niečo v budúcnosti robiť s MHD v Trnave? Potiahnete aj tretie volebné obdobie? Pôjdete do veľkej politiky? Aj to sa pýtate na slido.com. Využite túto možnosť a pripojte sa k nám prostredníctvom #tyzdenvedy2019.
9.30
Čo robíš preto, aby si oslovil aj starších voličov? Výsledky sú najlepší marketing, v istom období som dokonca skončil s platenou reklamou na sociálnej sieti. Myslím, že ak chceme zaujať starších, musíme osloviť aj ich vnukov a ľudí, ktorí sa k nim dokážu prihovoriť, hovorí.
Foto: Dominik Mičuda
9.21
Nikto sa ma nepýtal seriózne otázky a neriešil dôležité témy, namiesto toho televízie smerovali často debatu na marginálne problémy, spomína primátor na predvolebné obdobie.
9.14
Sme každý rok najlepšie hodnotenou samosprávou. Pri kandidatúre ma všetci podceňovali, hovorí Bročka.
Foto: Dominik Mičuda
9.11
Prečo si vstúpil do politiky? Mal som pocit, že v tomto meste vykonávam denné potreby, ale ľudia sú mi vzdialení, odpovedá na otázku primátor.
9.00
Ako robí marketing Peter Bročka? Kto mu spravuje sociálne siete? Akým štýlom na nich komunikuje a prečo? Diskusiu s primátorom Trnavy moderuje Marek Šimončič.
Foto: Dominik Mičuda
8.40
Dobré ráno. Sledujte online zápisky tých najzaujímavejších myšlienok štvrtkových prednášok, ktoré spíkri priniesli našim študentom. Vitajte v bloku Politický marketing.
15.18
Beseda sa chýli ku koncu. Moderátori ďakujú adminom Zomri a podotkli, že neprišla Cynická obluda. Stredajší Týždeň vedy a techniky sa pomaly, ale isto končí. Zajtra opäť pokračujeme.
15.13
Nie je nebezpečné, že ľudia nevedia, kto stojí za stránkou s takým silným vplyvom? Pýta sa anonym. „Keby to bolo nebezpečné, asi by som sa pýtal, kto je za tým. No podľa mňa to nebezpečné nie je,“ odpovedá jeden z nich.
15.08
Čo hovoríte na Kulturblog? „Je ako tento šalát – nestráviteľný,“ poznamenáva jeden z nich.
15.05
Keď sa nebojíte, prečo je tu ochranka? Odpovedajú, že preto, aby sa nikomu nič zlé nestalo.
15.00
„Zuzana, daj si to vrece a poď to robiť s nami,“ odpovedajú so smiechom na otázku Kovačič Hanzelovej, či by medzi seba nemali prijať ženu, aby ich usmerňovala pri sexistických postoch.
Debata sa zvrhla na to, že veď vlastne aj oni sú feministi. No vravia, že žena adminka by sa im hodila.
Foto: Dominik Mičuda
14.56
Na rad prichádzajú otázky od prítomných, ktoré môžu anonymne posielať cez aplikáciu Slido.
14.55
Čo má na Zomri priestor okrem politickej satiry? „Všetko možné, je v tom chaos. No napríklad nehovoríme, koho treba voliť; kladieme dôraz na to, že treba ísť voliť. My nezmeníme politickú situáciu na Slovensku, to musia spraviť sami ľudia,“ povedali admini Zomri.
14.52
Žijete iba zo Zomri? „Áno, dá sa to tak povedať,“ povedal neurčito jeden z nich.
Počas celej besedy vtipkujú, navzájom sa dopĺňajú a ťažko povedať, či dostaneme serióznu odpoveď na nejakú otázku.
14.49
Čo u vás hľadajú ľudia okrem zábavy? „Často si len čítajú komentáre,“ odpovedajú. Mnohokrát sú podľa nich vtipnejšie ako samotné obrázky.
14.47
„Jedna pani raz napísala, že nečíta noviny ani nesleduje správy, jediným zdrojom informácií je pre ňu stránka Zomri. No ani to nie je v poriadku, preto sa snažíme dávať k postom aj relevantné odkazy,“ hovorí jeden z nich.
14.45
Ako teda vyriešiť priepastné rozdiely názorov v spoločnosti? „Museli by ste sa spýtať politológa alebo sociológa,“ odpovedajú admini satirickej stránky.
„Mladí ľudia vidia, čo sa deje, sú zmätení. Často zvaľujú vinu na náckov, liberálov, fašistov či slniečkárov a pod. Kadečo sa dočítajú z dezinformačných webov, ku ktorým sa dostanú zadarmo,“ vravia.
14.43
„Snažíme sa chrániť krehkú liberálnu demokraciu, ktorú tu máme, nediskutujeme s fašistami a nezverejňujeme deti, to sú naše hlavné princípy,“ hovorí dvojica s vrecami na hlavách.
14.41
Išli by do serióznej diskusnej relácie s určitými pravidlami? „Jedine keby ju moderovala Zuzka Hanzelová,“ odpovedajú (Zuzka je stále prítomná v sále, publikum sa baví).
14.40
„Nepodporujete svojou stránkou polarizáciu spoločnosti?“ pýtajú sa moderátori. Admini Zomri sa kontrujú, čo teda majú robiť. „Máme zrušiť stránku a ísť pochodovať na námestie?“
„13-ročný chlapec mi raz povedal, že stránka Zomri je najlepšia, sleduje ju celá rodina. Keby sme žili v krajine, v ktorej je všetko super, všetky rigorózky by boli v poriadku, nevraždili by sa novinári a pod., asi by ľudia takýto druh humoru neocenili,“ hovoria.
Foto: Dominik Mičuda
14.35
Kedy sa v diskusii na internete zmení vtip na primitívny hejt? Kde je hranica?
Keby bolo všetko v poriadku, admini Zomri by na hlavách nenosili vrecia, podotkol včera niekto cez aplikáciu Slido. Admini sa snažia likvidovať zo svojich postov všetko, čo by hraničilo s trestnou činnosťou. Jeden z nich vraví, že ho to už ani veľmi nebaví – veď vlastne len uverejňuje cudzie vtipy.
14.30
Ako si overujú informácie, ktoré sa k nim dostanú od ľudí? Snažia sa dostať k prvotnému zdroju, overiť si človeka, ktorý im to poslal a pod. Niekedy sa, žiaľ, potvrdí, že to nie je pravda.
Mnoho informácií majú od fanúšikov, na vlastné veci často ani nemajú čas. Mnohokrát pomáhajú aj pri propagovaní udalostí či stránok.
Menujú aj zopár pravidelných prispievateľov. Zopár ľudí z publika sa prihlásilo, že im už niekedy poslali správu.
14.27
Považujú sa za médium? Ľudia ich oslovujú rôzne, najvtipnejšie je pre nich „internetoví vtipkári“. Moderátori Braňo Oprala a Magda Švecová podotýkajú, že novinári sa riadia etickým kódexom. Ako sú na tom oni? Keď zverejnia niečo nepravdivé, hneď po tom zistení to stiahnu a ospravedlnia sa.
„Ľudia „hejtili“ náš vtip o Karlovi Gottovi, ale to, že Majk Spirit o ňom spravil pesničku, nikoho nezaujíma,“ hovoria admini Zomri.
14.23
V poslednom čase často chodia na diskusie. Prečo? „Je fajn vyjsť z tej svojej bubliny, zoči-voči sa stretnúť s ľuďmi a počuť ich názory,“ hovoria. Doplnili, že navyše dostanú zaplatené.
Na ktoré diskusie chodia? Takmer na všetky, závisí to od množstva času.
14.15
Admini Zomri sú na pódiu. Keďže majú na hlavách (klasicky) vrecia Zomri, viedli ich tam moderátori. Vtipkujú o minerálke, parkovnom aj moderátoroch.
Foto: Dominik Mičuda
14.10
Stredajší Týždeň vedy a techniky ukončia admini Zomri s témou Spoločenská a politická satira v roku 2019.
Od čias Lasicu a Satinského, Markoviča a Telecvokingu uplynulo už veľa rokov a zdalo sa, že politická satira už na Slovensku navždy zmizla. Našťastie, internet poskytuje celkom bezpečný priestor pre tých, ktorí si uťahujú z politikov a Slovákov, čím prispievajú k rozvoju demokracie. Admini Zomri porozprávajú, ako sa robí satira pre internetové publikum.
14.04
Beseda sa skončila, nasleduje Kahoot s otázkami týkajúcimi sa Instagramu poslednej hostky. Hrá sa okrem iného aj o hrnčeky Dobrého rána, denného podcastu denníka SME.
14.00
Otázky sa točia okolo Penty (odpoveď: Neplatí nás Haščák, ale predplatitelia.), rozhovoru s Harabinom (prekvapili ju sexistické otázky). Pýtajú sa aj to, ako sa jej darí odosobniť sa a nedať priestor sympatiám k určitej politickej strane (snažia sa byť rovnako tvrdí na každého). Padlo aj meno Martiny Ruttkayovej či filmárky Zuzany Piussi. Pochvaľujú i grafiku insta stories (Zuzana odporúča aplikáciu Mojo). Má skúsenosť s Kulturblogom? Osobnú nie. Kovačič Hanzelová o nich nechce veľmi hovoriť, pretože si myslí, že si nezaslúžia takú pozornosť. Dodáva, že ak si niekto neželá, aby ste ho nakrúcali, musí zložiť kameru – takže ak vás nakrúcali, dajte ich na súd, odporúča.
Novinári často suplujú prácu vyšetrovateľov. Čo máme robiť my? „To najdôležitejšie je ísť voliť,“ hovorí Zuzana Kovačič Hanzelová.
13.46
Koho na Instagrame sleduje Zuzana Kovačič Hanzelová? Najmä kolegu a kamaráta Adama Valčeka, zahraničné médiá, ale napríklad i Sajfu a ďalších. Prechádza sa k otázkam od prítomných študentov.
Foto: Dominik Mičuda
13.45
Top 3 správy dňa, ktoré pravidelne postuje vo svojich insta príbehoch, jej pomohli pritiahnuť ďalších sledovateľov.
13.43
Najsilnejšou cieľovou skupinou jej instagramového profilu je 25 – 30, menšou sú ľudia približne do 35. Potom nasleduje skupinka mladších (18+).
Hovorí, že svoju fanúšikovskú základňu si rokmi oddrela. Keď si Instagram založil jej muž, do týždňa mal 10.000 followerov. So smiechom hovorí, že mu vo všetkej skromnosti trošku pomohla.
13.42
„Väčšinou komunikujem sociálne témy, chudobu a podobne. Nie je to veľmi atraktívne,“ hovorí. Kovačič Hanzelová nedávno stretla pána na ulici, ktorý chcel najskôr jedlo, no potom radšej lieky. Boli to lieky na ťažkú psychickú diagnózu. Uvedomuje si, koľko ľudí na ulici trpí vážnymi psychickými poruchami, preto následne na Instagrame komunikovala i túto tému.
13.38
V RTVS mali kódex, ako sa správať na sociálnych sieťach. V SME ho nemajú, no vraví, že každý má svoje pravidlá. Sama teda vie, čo si môže dovoliť zverejniť a čo nie. Pozícia tváre televízie je taká, že máte reprezentovať značku. Tým sa riadia novinári vo všeobecnosti.
13.35
Nie je nebezpečné, keď v stories ukazuje svoje súkromie? Zuzana sa necíti byť ohrozená. Dodáva, že je veľký extrovert – väčší ako jej manžel, Monika Tódová či Adam Valček.
13.32
„Prednedávnom som postovala stories o sexizme a všimla som si, že ľudia s tým neboli veľmi v pohode. No aj tak to stále beriem tak, že je to môj Instagram a keď niekto nechce, nemusí ma sledovať,“ hovorí Kovačič Hanzelová.
13.30
Napriek tomu, že nemá platené spolupráce, pomáha napr. niektorým mimovládnym organizáciám. A čo nemôže propagovať? Keďže je politickou novinárkou, nechce zdieľať nič, čo je vyslovene proti niektorej z koaličných strán.
13.28
„Keď sa mi nechce, nič tam nenapíšem,“ odpovedá na otázku, koľko času denne venuje Instagramu. Tým, že nie je influencerka v tom zmysle slova, že má platené spolupráce, nič ju do toho nasilu netlačí. Prezrádza, že jej kolega Adam Valček si stories vždy podrobne naplánuje a komplexnejšiu tému pridá napr. raz do týždňa.
Foto: Dominik Mičuda
13.25
„Párkrát v živote som si uvedomila, že kvôli „hejtom“ som sa necítila v úplnej pohode. Som pomerne silný jedinec, no niektorí novinári môžu mať aj úzkosti. Nemala by to byť súčasť našej práce,“ hovorí.
13.22
Cez Instagram si viete vďaka otázkam a anketám otestovať určité veci na pomerne veľkej skupine. Zároveň hostka dodáva zaujímavý fakt – niektorí jej píšu, že je pre nich hlavným zdrojom informácií.
„Instagram je pre mňa zatiaľ láskavá sieť,“ vraví Zuzana. Facebook sa stal pre ňu v istom momente vyčerpávajúci a chcela sa z neho odhlásiť. Riešila najmä dve témy: feminizmus a Rómov. Práve tieto témy vyvolávajú najviac negatívnych reakcií. Na Instagrame jej do správ nechodí veľa hejtu, a keď aj príde, ľudia to nevidia.
Foto: Dominik Mičuda
13.17
„Na Instagrame je odvčera aj Marek Vagovič, dokonca mi volal, ako tam má pridať fotku,“ hovorí s úsmevom.
13.15
Ako pomáha Instagram novinárom? Vďaka tejto aplikácii priťahujú takú cieľovú skupinu, ktorá by inak médium nevyhľadávala. Plusom je aj to, že podporujú kredibilitu (dôveryhodnosť) média.
Kovačič Hanzelová podotýka, že očakáva, že časom si čitatelia budú články vyhľadávať podľa toho, kto ich napísal. Zároveň si novinár buduje svoju značku.
13.12
Začíname, moderátorka Magda Švecová privítala Zuzanu Kovačič Hanzelovú aj prítomné publikum, zároveň všetkých vyzvala, aby využívali slido a pýtali sa.
13.10
Rad prichádzajúcich nemá konca, zapĺňajú sálu, OKO kapacitne nestačí. S meškaním sa dalo počítať.
13.00
Začína sa beseda na tému Novinár = influencer so Zuzanou Kovačič Hanzelovou, videoreportérkou SME.sk.
Instagram a ďalšie sociálne siete umožnili novinárom komunikovať so svojím publikom na dennej báze. Na diskusii sa dozviete, ako tieto nástroje vhodne používať, aké témy je dobre komunikovať a aký to má celé význam a zmysel pre novinárov, médiá a publikum.
Kino OKO je plné do posledného miesta a ľudia stále prichádzajú.
Foto: Dominik Mičuda
11.50
Ďakujeme za pozornosť, vrátime sa po prestávke o 13.00 v bloku O médiách zábavne.
11.30
Často dostávame otázku, či príde Miro Jaroš. Nie, náš event chce osloviť inú cieľovú skupinu, hovoria.
11.27
Pre koho je event určený? Primárnou cieľovou skupinou je mestská žena, vzdelaná a aktívna, ktorá má rada krásne veci a na materstvo sa pozerá s nadhľadom. Sekundárnou cieľovkou sú otcovia a starí rodičia, milovníci dizajnu, dizajnéri, ale aj široká verejnosť.
11.21
Kid. nie je iba o nakupovaní, pre návštevníkov pripravuje aj celodenné zážitky, služby, oddych a iné aktivity, ako napríklad parking pre kočíky, kaviareň pre otcov, prebaľovacie pulty, bankomat, gastro či kojací kút.
Foto: Dominik Mičuda
11.15
Organizátori spolupracujú s renomovanými inštitúciami (SNG SCD, SCF). Dokonca majú zadefinovaný vlastný font vytvorený z písma dieťaťa, ktorý reálne používajú v rámci svojho dizajnu. Predajcom udeľujú ocenenie KID DESIGN AWARDS v kategórii: produkt, kolekcia a komunikačný dizajn.
11.08
Viete, čo je kid.? Ide o prvý veľký predajný event detských značiek s dôrazom na dizajn. Je určený všetkým mamám, otcom, starým rodičom a priateľom dizajnu, ktorí svoje deti vedú k estetike bytia. Uskutoční sa 28. – 29. novembra v Starej tržnici. Viac sa o projekte dozviete na kidshopup.com.
11.03
Dôležitá je definícia základných bodov, museli sme si určiť víziu, identitu, lokáciu, program, predajcov a samozrejme timing a samotnú realizáciu, hovoria.
11.00
Ako sme Dostojevského citát “Krása zachráni svet” pretavili do prvého predajného festivalu dizajnu pre deti, kid. shop up. O to rozprávajú Katarína Rohaľová (Event management, Kid dizajn) a Marika Beňadik Majorová (Brand, komunikácia a PR, Kid dizajn).
Foto: Dominik Mičuda
10.50
Od 11. 11. 2019 spúšťame nový dizajn. Prvý budget bol 150 eur, ten budúcoročný je 100-tisíc eur, hovorí Grétka.
10.30
Viete, kedy býva Atmosféra? Nie? No predsa v prvý augustový víkend, a preto sa budúci rok na Atmosfére uvidíme 31. 7. – 2. 8. 2020! Čítajte viac na festivalatmosfera.sk.
10.25
Sme festival, v ktorom spomalíte a načerpáte energiu. Ja sama patrím k tým, čo si na akcii sadnú na trávu, dajú si pivko a oddýchnu, hovorí.
Foto: Dominik Mičuda
10.15
Nepustili nás v dedine ani na ihrisko, aby sme ho nezničli. Keď pretiekol pohár trpezlivosti a my sme chceli rásť, festival sa presťahoval na lúku, hovorí Grétka.
10.09
Za ten čas sme sa dosť posunuli. Netreba robiť všetko len vo veľkých mestách a náš festival je dôkazom toho, že veci môžu fungovať aj na netradičných miestach. V roku 2019 sme mali už 3-tisíc návštevníkov, navýšil sa aj počet hostí, hovorí.
10.05
Vždy som sa snažila robiť veci inak a tak vznikol festival v Hontianskych Nemciach, predovšetkým pre rodiny, ktorý bol v januári 2012. Mal asi 200 návštevníkov, hovorí Grétka.
10:00
Grétka Pavlovová (CEO, Festival Atmosféra) bude študentom prednášať na tému Fake it till you make it. Alebo ako vybudovať festivalový lovebrand bez peňazí a skúseností.
Foto: Dominik Mičuda
9.35
Dvakrát meraj a potom to ešte trikrát zmeraj, hovorí o príprave eventov Nikola.
9.29
Ako si sa dostala k Urban Marketu? Z čoho pochádzajú finančné zdroje pre tvoje fungovanie? Aj to sa pýtate našich hostí na slido.com. Pripojte sa prostredníctvom #tyzdenvedy2019.
Foto: Dominik Mičuda
9.25
Urban Market je iba tri dni, prípravy zaberú 120 dní a príde 120-tisíc návštevníkov, hovorí Nikola.
9.21
Ak vás zaujíma fungovanie a program Urban Marketu, ktorý je miestom nezávislej módy, dizajnu a umeleckej tvorby, všetko potrebné nájdete na www.urbanmarket.sk.
9.13
Nie sme kolegovia v práci, ale kamoši. Snažíme si navzájom pomáhať. Za tie roky sme si v Urban Markete vypestovali vzťah, v ktorom sa dokážeme zmobilizovať a spoločne pracovať aj po akýchkoľvek nezhodách, hovorí Nikola Luzárová.
Foto: Dominik Mičuda
9.00
Event, ktorý sa robí na kolene aneb 10 rokov Urban Marketu – tak znie prednáška, o ktorej porozpráva Nikola Luzárová (Kurátor, Čerstvé Ovocie n.o. & Account Manager, TRIAD Advertising).
Na prednáške sa dozviete, ako tu pred Urban Marketom nič podobné nebolo a ako sme aj my svojou troškou pomohli mnohým značkám naštartovať tvorbu, podnikanie a ľuďom objaviť čaro a krásu lokálnej tvorby. O tom, ako sa z neškodného výpredaja oblečenia stalo podujatie, ktoré je vlastne takým malým mestským festivalom. Prednáška o tom, ako sa dá vykorčuľovať zo situácií, keď vám osud hádže riadne polená pod nohy.
8.40
Dobré ráno. Sledujte online zápisky tých najzaujímavejších myšlienok stredajších prednášok, ktoré spíkri priniesli našim študentom. Začíname blokom Event marketing, v ktorom vystúpi celkovo sedem hostí.
Foto: Dominik Mičuda
14.50
Ďakujeme za pozornosť, vidíme sa opäť zajtra.
14.40
Študenti sa pýtajú mnoho otázok. Jednou z nich je, či Gabriel ako CEO pracuje aj reálne na hrách. Gabriel okrem kreatívy rieši aj koncepty. Tvrdí však, že dôležité je nájsť čas aj na oddych a rodinu a nepracovať stále, pretože vtedy klesá produktivita.
14.20
Ako urobiť hru za 6 mesiacov?
- používajte rozum
- modulárna architektúra hry
- zohratý tím pracuje rýchlejšie
- testovať reálne výsledky aj s reálnymi hráčmi
- expandovať pomaly
14.09
Gabriel opisuje, na akých základoch stojí ich štúdio. „Dobrý líder je vždy všetkým oporou,“ vysvetľuje. Ich dátami poháňané štúdio je založené na viacerých zásadách. Kreativitu testujú a robia case studies (Supercell, Pixar). Taktiež sledujú hráčov, aby ostatní mali lepšiu hráčsku skúsenosť.
14.00
Nabitý utorok v rámci Týždňa vedy a techniky ukončí Gabriel Brockman s prednáškou Starting a Studio: The Tater Game Way.
13.40
Medzi najväčšie problémy považuje cenu VR, ktorá je vysoká. „U každého média sú počiatočné ceny vysoké, ale časom, keď produkt má každý, znížia sa.“ Študenti sa pýtali aj na možnosť pridať sa do TEDI GAMES. Podľa Dalibora sú dvere vždy otvorené.
13.38
V blízkej budúcnosti očakávame zariadenia, ktoré dovolia pohyb alebo vytvoria pachy, pocit tepla či chladu.
13.31
Dalibor v úvode prechádza históriou virtuálnej reality. V 00´rokoch získala popularitu napríklad virtuálna realita. Rozvoj smartfónov podporil vývoj prenosných headsetov. Popri to prišiel aj Google Cartboard, ktorý skôr však ľudí odradil od virtuálnej reality.
13.16
Popoludnie odštartoval Dalibor Bartoš, náš študent a lektor, ktorý vytvára hry pre virtuálnu realitu. Porozpráva o tom, ako začať kariéru indie developera od nuly a popri práci, ako môžu v začiatkoch aj neskoršej tvorbe pomôcť herné jamy a prečo sa oplatí investovať čas a energiu do VR.
12.22
Dopoludňajšia sekcia je za nami, ďakujeme všetkým doterajším spíkrom za veľmi podnetné prednášky. Vrátime sa po krátkej obednej prestávke.
12.15
Kristína a Dominik odporúčajú sledovať tieto stránky: hoaxy a podvody – polícia SR (Facebook), omediach.com, hoax.sk, pouzimerozum.sk, demagog.sk a iné.
Kladú dôraz na to, aby sme nečítali len titulky, ale celé články, a aby sme používali rozum a kriticky pristupovali k informáciám.
Nasledujú otázky od publika. Pýtajú sa na Zomri, na facebookovú stránku Polície SR, prítomných zaujíma aj ich názor na Kulturblog a Mladých proti fašizmu, ako aj šírenie hoaxov na Facebooku.
12.10
Pri sledovaní online obsahu nám pomôže FANTOMAS. Ide o akronym, ku ktorému sa Kristína s Dominikom vracajú počas celej prednášky:
Fakty. Všetko treba overovať.
Autor. Kto napísal daný článok? Existuje táto osoba? Rozumie oblasti, o ktorej píše?),
Nálepkovanie a zvaľovanie viny – Sorošove deti, ultraliberáli, slniečkári… Ide o stereotypy, predsudky, ohováranie, absentuje argumentácia.
Titulky. Potrebujú nalákať čitateľa, aby si rozklikol článok. Médiá sa snažia zaujať pozornosť slovami ako KRÍZA, ŠOK!!!, FOTO. Fungujú aj tzv. 3x S slová: STRACH, SEX, SMRŤ a pod. Je veľmi dôležité dávať si pozor na titulky, často zavádzajú.
Obraz a manipulácia. Vidíme príklady toho, ako jednu udalosť cez rôzne fotografie interpretujú jednotlivé médiá (krajiny). Ďalším príkladom je fotka zraneného chlapca na sociálnej sieti, pod ktorou bolo v popise napísané, že ho zranili migrantii. Pátraním sa zistilo, že ide o americké dieťa pohryznuté psom.
Manipulácia. Ďalej ukazujú fotografiu z utečeneckej krízy z roku 2015, no originál pochádza zo začiatku 90. rokov. Odporúčajú overovať obrázky cez Google. Manipulácia je bežná aj vo videu, technológie sú na tom tak, že sa dajú ľuďom do úst vložiť slová, ktoré nepovedali.
Argument. Dobrý argument by mal mať tvrdenie, vysvetlenie, dôkaz a link (prepojenie).
Strach, nádej a emócie. Žijeme v tzv. postfaktuálnej dobe, kedy sa kladie dôraz skôr na naše emócie – vtedy ide to racionálne bokom. Pozor aj na poplašné správy (na Slovensku je to trestný čin).
11.49
Dávaj pozor, čo zazdieľaš na sociálnej sieti, upozorňujú Kristína s Dominikom. Do veľkej miery nás ovplyvňujú médiá, musíme byť kritickí.
Kristína hovorí aj o konfirmačnom skreslení – vopred sme zaujatí tým, čomu veríme. Sme neradi, keď niekto vyvracia náš názor, ignorujeme fakty, ktoré idú proti nám a máme tendenciu veriť len tomu, čo podporuje naše myšlienky. Hovorí aj o ďalších efektoch, ktoré majú vplyv na mediálnu gramotnosť: Dunning-Krugerov efekt, efekt iluzórnej pravdy či pretrvávajúceho vplyvu. Dominik doplnil spin-doctoring.
11.30
Kristína objasňuje hoax na príklade bielych dodávok, ktoré kradnú deti. Najznámejšou konšpiračnou teóriou je zase tvrdenie, že Zem je plochá.
11.25
Predmetom ich záujmu je mediálna gramotnosť, hoaxy, fake news, konšpirácie či sociálne bubliny. Kristína hneď na úvod hovorí, že každú prednášku sa snažia viesť apoliticky a objektívne, nikdy nehovoria, kto je „zlý“ a kto „dobrý“.
11.20
Začína sa prednáška Zvol si Info: FANTOMASom proti dezinformáciám.
„OZ Zvol si info vzniklo, pretože už nás nebavilo sledovať, ako sa múdre hlavy plnia hlúpymi (dez)informáciami a ako to polarizuje našu spoločnosť. FANTOMAS je nosným prvkom našej prednášky a workshopu, s ktorými navštevujeme školy a rôzne podujatia po celom Česku i Slovensku. Prostredníctvom jednoduchých bodov popisujúcich najčastejšie manipulácie ukazujeme, ako sa na internete nenechať oklamať a vytrvať v hľadaní pravdy aj prostredníctvom kultúrneho dialógu,“hovoria Kristína Blažeková a Dominik Povražník.
Foto: Dominik Mičuda
11.10
Začala sa diskusia. Prítomných zaujíma napríklad to, ako sa dostal k tejto práci, kto hradí náklady ciest či v akej najnebezpečnejšej situácii sa ocitol (odpoveďou je otvorený vojenský konflikt, napríklad v Iraku). Pýtajú sa aj na Husárovo vnímanie aktuálnej situácie v Turecku. Nemôže sa k tomu verejne veľmi vyjadrovať – hovorí, že do väzenia sa dostali ľudia aj za menšie prehrešky voči režimu.
AirBnB alebo hotely? Husár odporúča AirBnB, kde má on sám kontrolu nad celým bytom a svojimi vecami. A kam sa najbližšie chystá? Zrejme do Somálska.
11.03
Istá časť obyvateľov sa oddelila od moslimskej väčšiny, no stále dodržiavajú množstvo ich princípov (postavenie ženy). Husára zaujímali práve tieto ženy.
Domáci majú lepšiu imunitu a ich telo sa vie brániť pred lokálnymi baktériami. Husár spomína aj to, ako 4 dni odolával, kým sa osprchoval. Následne mal z vody zapálené oko. Hygiena je naozaj v zlom stave.
10.55
Po záberoch utečencov v Libanone pokračujeme Južným Sudánom. Ján hovorí aj o praktických záležitostiach týkajúcich sa napríklad letov (strata batožiny, málo letov a drahé letenky).
Spomenul, že pri páde etiópskeho lietadla pri meste Addis Abeba mu zahynul kamarát.
10.48
Je jednoduchšie odfotiť otca s deťmi. Ženy na snímkach naozaj často absentujú.
10.42
Ak cestujete Uberom, Husár odporúča využiť funkciu zdieľania cesty s niekým blízkym. Ten vidí, kde presne sa nachádzate a kto vás vezie. Ďalším dobrým tipom je odfotiť si doklady do mobilu, pretože ak vám ich ukradnú a musíte sa identifikovať ako novinár, mohol by to byť problém. „Novinársky preukaz nosím v inom vrecku ako peňaženku,“ dodáva.
10.38
Zaujímavosťou je, že moslimské ženy sú na fotografiách skôr vzácnosťou. Ak aj získate rôzne povolenia na oficiálne fotografie, potrebujete ešte súhlas jej muža. A ak aj ten získate, vo väčšine prípadov si to neželá daná žena.
Husár nevynechal ani „backstage“ fotografie s deťmi, čím demonštruje, že je to súčasťou práce fotožurnalistu. „Všetky deti sa chcú s vami fotiť, všade sa to deje,“ hovorí.
10.30
Musí rozlišovať, čo si môže dovoliť odfotiť fotoaparátom a čo, naopak, iba mobilom. Fotograf na ulici nemôže fotiť bez toho, aby poznal situáciu.
„Každý večer som v Bejrúte (hl. mesto Libanonu) chodil na prechádzky, aby som spoznal okolie – aby som vedel, kadiaľ ísť, keby som musel utekať,“ hovorí Ján Husár.
10.25
Husár bude prezentovať fotografie, ktoré zatiaľ neboli takmer nikde publikované. Ide o zábery z Libanonu, kde fotil utečeneckú krízu spolu s organizáciou Človek v ohrození, ako aj fotky z Južného Sudánu.
Človek v ohrození (okrem iného) učí deti po francúzsky, pretože keď neovládajú tento jazyk, nemôžu chodiť do školy.
Foto: Dominik Mičuda
10.13
Ako sa fotia veci, na ktoré sa neradi pozeráme?
Fotograf a dokumentarista Ján Husár nefotí len to pekné, nie sú mu cudzie ani konfliktné zóny a situácie. Na prednáške priblíži svoju prácu v náročných podmienkach.
9.50
Hrať alebo nehrať slovenskú tvorbu? Musí to držať formát, rádio je o kontente, nielen o hudbe, hovorí Dušan Vančo.
9.42
Print má budúcnosť vyriešenú, rádio zatiaľ nie. Podcasty sú veľkou súčasťou budúcnosti rádia, hovorí Martin Fenčák.
9.32
Sú vysokoškolskí absolventi pripravení pracovať v rádiu? Životopisy má nezaujímajú. Dôležitá je vášeň a nadšenie, prejav konkrétneho človeka, hovorí Martin Fenčák.
9.29
Duch rádia je neopísateľný, výsledky prieskumu nás potešili a zároveň zaviazali, aby sme tvrdo pracovali ďalej. Uveriteľnosť je to, čo pomáha Trnavskému rádiu, hovorí Dušan Vančo.
9.25
Ak by ste mali záujem pracovať kdekoľvek, snažte sa nikomu neprispôsobovať a zapáčiť. Robte veci tak, ako ich cítite. Dôležitá je autenticita, hovorí Martin Fenčák.
9.18
Prečo si ladím rádio? Pre mňa je rádio celoživotná láska. Síce som vyštudovaný zverolekár, v rádiu som už veľa rokov, hovorí Milan Urbaník.
Foto: Dominik Mičuda
09.12
Ladíte si ešte rádio? Môže sa zdať, že rádiu už odzvonilo. Všetci dnes na smartfónoch počúvajú podcasty alebo Spotify. Aká je súčasná rola rádia a prečo sa ho oplatí počúvať?
Hovoriť budú Milan Urbaník (RTVS, šéfdramaturg), Martin Fenčák (Rádio Expres, programový riaditeľ) a Dušan Vančo (Trnavské rádio, programový riaditeľ)
Foto: Dominik Mičuda
8.43
Dobré ráno. Sledujte online zápisky tých najzaujímavejších myšlienok utorkových prednášok, ktoré spíkri priniesli našim študentom. Začíname blokom O médiách vážne, v ktorom vystúpi celkovo šesť hostí.
15.25
Ďakujeme za pozornosť. Vidíme sa zajtra o 9.00.
15.15
Medzi obľúbené novodobé hry speakrov patrí napríklad Unreal. Pavol Kidala hrá aj robotické simulátory, no nepáči sa mu spoplatňovanie vybavenia.
15.08
Nasleduje diskusia. Študenti chceli vedieť, či boli ľudia perzeukovaní za hry, ktoré boli proti režimu a či také vznikali. Jednou z hier bola napríklad hra, kde bolo potrebné vyhodiť sochu Lenina. Komunistický režim mal cenzúru, ale protirežimové hry kolovali medzi hráčmi. „Bežne sme sa to hrali, nikto nás nekontroloval. Komunistická kontrola smerovala do oficiálnych médií a softvér im unikal tak ako VHS pásky,“ hovorí Stanislav Hrda.
15.03
„Za socializmu sa volal počítač joystick krížový ovládač,“ spomína Pavol Kidala.
14.56
Prechádzame k histórii počítačov v Československu. 
14.55
Študenti majú ďalej možnosť dozvedieť sa históriu konzol prvej generácie v období 1972 – 1976, ale aj druhej generácie, ktoré priniesli hostia aj fyzicky ukázať. V tretej generácii mali už hry príbeh, vznikajú série na pokračovanie ako napríklad Mario Brothers, Cobra.
14.50
„Kto sa chce pozrieť do minulosti, dá sa, možností je veľa,“ ukončuje svoju prednášku Stanislav Hrda zo Sibylasoft. Na pódiu ho strieda Pavol Kidala. Na úvod hovorí o prvej konzole Atari 2600.
14.45
Hovorí sa o emulátoroch (Sinclair, PMD…), o ovládačoch a pod. Textové hry boli veľmi populárne, prežívali ešte v polovici 90. rokov. Hrda opäť odkazuje na Švelchovu knihu o prvých hrách v Československu, ale dáva echo aj na stránku worldofspectrum.org či blog Herní archeolog.
14.30
Stanislav Hrda hovorí o prvých hrách, napr. Komando 2, Quadrax, Tetris 2, Šatochin (stretáva sa „americký Rambo“ a „ruský Šatochin“) a iné. V tomto čase existovali aj diverzné hry, jedna vyzývala dokonca i na protivojnovú demonštráciu a pod.
14.20
V 80. rokoch mal počítač len čiernobielu grafiku. Na 8-bitových počítačoch existoval už aj legendárny Snake, väčšinou išlo ale o kópie skákačiek, stieľačiek atď.
14.15
Hrda nadšencom digitálnych hier odporúča knihu o histórii českých videohier od českého autora Jaroslava Švelcha: Gaming the Iron Curtain.
14.10
Aká bola situácia v 80. rokoch? Kedy sa spoza hraníc začali pašovať počítače do Československa? Stanislav Hrda hovorí o začiatkoch hier na Slovensku a zároveň ukazuje jeden z prvých mikropočítačov u nás (Didaktik M) – koluje po celom Kine OKO, aby sme si situáciu vedeli lepšie predstaviť.
Foto: Dominik Mičuda
14.00
Sú dnes 40 rokov staré hry mŕtve? Na poslednej pondelkovej prednáške o tom porozprávajú Pavol Kidala (Hardware Collector) a Stanislav Hrda (Game Developer, Sybilasoft).
13.43
Oplatí sa pre firmy robiť clickbaitová reklama? Aký máte názor na Čínu a ich odkupovanie herných spoločností? Aj to sa pýtate na slido.com.
13.33
Takto vyzerá kreatívny proces v praxi.
13.23
Trhová hodnota mobile gamingu je 365 miliárd dolárov. Dôležitá je v tejto oblasti originálna kreatíva a správne nastavený performance.
13.20
Fenomén Angry Birds je jednou z prvých hier, ktoré sa začali hrať na smartfónoch. Dnes je ich hodnota 2.25 miliardy dolárov.
13.17
Pomáhame hrám rásť – prednáška nám približuje, aký je proces tvorby kreatívy v mobilných hrách od úvodného koncept až po A/B testing víťazných kreatív. Koľko ľudí je zapojených v tomto procese? Koľko trvá vytvoriť reklamu pre mobilné hry? Akým chybám sa treba vyvarovať? Na tieto, ale aj iné otázky nachádzame spoločné odpovede.
13.10
Poznáte Lily’s Garden alebo Hustle Castle? Spíkri komunikujú s publikom hrami, ktoré prezentujú. Pýtajú sa a vyzývajú na interakciu.
13.02
Nezabudnite sa našich hostí pýtať na slido.com, pripojte sa prostredníctvom #tyzdenvedy2019.
Vitajte v sekcii Digital games & tech.
Začíname prednáškou Kreatíva & Performance: Best buddies v mobilnom marketingu, o ktorej prišli porozprávať Martin Luther (Creative Lead, Superscale) a Matej Lančarič (Director of User Acquisition, Superscale).
Foto: Dominik Mičuda
11.15
Ďakujeme Tonymu za výbornú prednášku! S minútou po minúte sa vrátime po prestávke.
11.12
Obsah tvorcov bude podľa Tonyho neustále pribúdať. Technika je lacnejšia a vznikajú nové platformy. Každý z nás je značka. Tony podotýka, že žiadna značka nezachráni slabý produkt.
11.10
Ak ťa zaujíma Tony Dúbravec, sleduj jeho účet na Instagrame @tonydubravec alebo Youtube kanál Tony Dúbravec.
11.06
Ako na LinkedIn? Dbajte na poriadne vyplnený profil, užitočný obsah či rozširovanie relevantných kontaktov. Dôležitá je aj interakcia s obsahom iných.
11.02
Ako na Youtube? Nájdite si formát, ktorý vám je prirodzený, vytvorte si playlisty a myslite na vizuálne prvky.
11.00
Kde si budovať personal brand (Facebook a Instagram)? Tony odporúča obmedziť populárne cestovateľské fotky, robiť viac stories a nepodceňovať popisky.
10.53
Tony prezentuje aj svoje podcasty, na ktorých pracuje. Minulý rok dokonca začal s vlastnou YouTube talk show, ktorá sa volá 10ka.
10.50
Ďalším spíkrom je Tony Dúbravec, ktorý porozpráva o tom, ako sa predať v digitálnom svete.
Foto: Dominik Mičuda
10.40
Monika odpovedá na otázky z publika. Pýtali sa napríklad na to, ako sa stať známym na sociálnych sieťach. „Robte to po svojom a prezentujte sa cez svoje schopnosti než cez zovňajšok,“ prezradila Monika.
10.27
Monika ďalej ukazuje pozitívne príklady značiek, ktoré idú proti tomuto negatívnemu trendu dokonalých ľudí na sociálnych sieťach, napríklad festival Grape a Orange. „Značky by mali šíriť prirodzenosť, a to bez rozdielov,“ hovorí Monika. Ako príklad uvádza Apple, ktorý v kampani poukazuje na diverzitu ľudí používajúcich jeho telefóny.
10.18
Závislosť od sociálnych sietí spôsobuje dopamín, ale aj tlak spoločnosti z nášho okolia i tých, ktorých nepoznáme. „Začali sme posudzovať kvalitu našej dovolenky podľa toho, akú fotku sme dokázali spraviť,“ vysvetľuje Monika. Sociálna kríza identity nám spôsobuje úzkosť, pretože sociálne siete nám hovoria, ako byť šťastným.
10.10
Monika Farkašová z PI&C New York/Miláno hovorí na tému Invázia FOMOsapiens. Je to generácia, ktorá v súčasnosti obýva digitálny priestor každú voľnú minútu svojho času. Je preňho charakteristický neprirodzený sklon hlavy a opotrebovanie prstov, ktoré používa na skrolovanie smart zariadenia. Stráca schopnosť hovoriť a na komunikáciu využívať symboly a skratky (LOL, LMAO, a pod.)
9.50
Začína sa diskusia z prednášajúcimi. Študenti sa pýtajú na to, ktorú formu propagácie na Instagrame v PS: Digital využívajú. Podľa Tomáša to závisí od produktu, ale so stories treba narábať opatrnejšie, aby ich ľudia neswipli ďalej. Návštevníkov tiež zaujíma dĺžka vytvorenia filtra. Podľa Sim je to pár hodín až dva týždne, pretože to závisí od toho, či treba programovať, alebo nie. Publikum sa tiež pýta na bezpečnosť Messengera. Tomáš si myslí, že Facebook sa snaží dôkladne šifrovať a kryptovať správy, no treba si dávať pozor a dbať na to, čo používatelia zverejnia. Študentov zaujímali aj čísla AR klientov PS: Digital. Filtre pre Klíma Štrajk mali 100 000 impresií.
9.39
Medzi najznámejšie AR efekty patrí Beauty 3000, ktorý je prvý efekt s dvomi miliónmi impresií. Ďalším je Ind @snehaaldhruv. Medzi ukážkové AR kampane patrí napríklad Audi Quatro, ktoré pripravilo virtuálnu autodráhu. Amazon zas pripravil aplikáciu, ktorou sa dá skenovať škatuľu s cieľom odhaliť nebezpečný tovar. Ikea vytvorila AR Ikea Place, ktorá umožňuje dizajnovať byt ich nábytkom.
9.30
Sim začala hovoriť o rozšírenej realite na sociálnych sieťach, napríklad face filtre. Pri tvorbe by si mali byť agentúry vedomé, že by mali byť pre radosť a humor a nie je dobré, aby tam boli zbytočné logá a dlhý text. Mali by byť aj vtipné a „outside the box.“
9. 27
Facebook pripravuje novú platformu pre VR, ktorá súvisí s Oculus headsetmi. Má byť určená pre dospelých a nadväzuje na Facebook Spaces.
9.20
Zmeny plánuje aj Instagram, napríklad menu pridávania stories, ktoré by malo byť používateľsky prehľadnejšie.
9.15
Do popredia sa dostáva Messenger, ale aj facebookové skupiny. V Austrálii testujú na Facebooku zrušenie počtu lajkov pod jednotlivými postami. Tie budú vidieť iba admini, pretože chcú z FB urobiť príjemnejšie prostredie.
9.11
Prvá prednáška je venovaná novým trendom v digitálnom marketingu. Porozprávať prišli Sim Šebestová a Tomáš Papranec z PS: Digital.
Pýtajte sa našich hostí na slido.com, pripojte sa prostredníctvom #tyzdenvedy2019.
..Foto: Dominik Mičuda
9.09
Týždeň vedy je otvorený. Prvý deň sa začína blokom Digitálny marketing, nasledujú tri troch prednášky. Kino OKO je plné do posledného miesta.
Foto: Dominik Mičuda