Paulu Setnickú môžeme okrem iného poznať ako niekdajšiu spoluorganizátorku trnavského herného festivalu UniCon. Je úspešnou absolventkou herného odboru, najmladšieho študijného programu na FMK.
Vo svojom mladom veku je jednou z mála žien, ktoré sa na Slovensku venujú hernému vzdelávaniu a práci v hernom biznise. Paula je súčasťou iniciatívy za lepšie vzdelávanie, Edufactory by Pixel Federation. V rozhovore sa dočítate viac o hernom vzdelávaní detí, ale aj o tom, čo je Paulinou náplňou práce v spoločnosti zaoberajúcej sa vývojom hier.
Po bakalárskom stupni štúdia, ktorý si absolvovala na odbore marketing, si presedlala na teóriu digitálnych hier, prečo?
O hry som sa zaujímala od detstva a bola to pre mňa jasná voľba. Keď sa rozhodnete študovať digitálne hry, nie je to len o tom, že sa radi hráte (čo je, samozrejme, pravda), ale aj o tom, že dlhodobo sledujete, aké hry vychádzajú, zapájate sa do diskusií na fórach, sledujete streamerov, YouTuberov, Twitch. Vyhľadávate čokoľvek, čo by vás posunulo ďalej, rovnako ako aj v iných odboroch. Môj sen bol vždy odísť zo Slovenska a zamestnať sa v game dev firme. To som ešte netušila, že sa mi raz taká príležitosť naskytne na Slovensku.
Pre koho je podľa teba teória digitálnych hier určená?
Veľa ľudí má mylnú predstavu, že venovať sa teórii digitálnych hier je podobné, ako rád hrávať hry. Nie je to pravda. Hry predsa obľubujú mnohí ľudia. Pre tento smer musíte mať zapálenie po všetkých stránkach. Hra je úžasné médium, ktoré spája audio, vizuál, naratívu, socializáciu, interaktivitu a má obrovský potenciál ako doplnok vzdelávania.
Mnoho ľudí si myslí, že študovať hry je len strata času. Má podľa teba význam tento odbor študovať?
Haha, určite má. Išla by som proti sebe, ak by som povedala nie. Sama som digitálne hry študovala. Ak niečo myslíte vážne, strata času to nie je. Takýto príklad môžeme aplikovať aj na iné odbory. Na právo idú tisícky študentov ročne a koľkí z nich sú po štúdiu a absolvovaní praxe zamestnaní ako právnici?
Na FMK si na teba pamätáme aj ako na spoluorganizátorku herného festivalu UniCon. Čo pre teba znamenal tento event a aké príležitosti si využila v rámci štúdia na FMK?
Práve UniCon bol môj skokanský mostík. Spolupracovala som na ňom s veľa ľuďmi, vďaka čomu som sa mohla neustále učiť nové veci. Na UniCone som spoznala aj Martina Jašša, ktorý vtedy pracoval v Pixel Federation na virtuálnej hre Colab. Vtedy som ešte netušila, že budem mať raz možnosť s takýmito ľuďmi pracovať aj v profesijnom živote a ani mi nenapadlo, že by moja cesta mohla onedlho viesť do Pixel Federation, čomu sa, samozrejme, neskutočne teším.
So spolužiačkou na festivale UniCon. Zdroj: Archív Pauly Setnickej
Pokiaľ si dobre spomínam, už počas školy si začala pracovať v Pixel Federation. V čom spočívala táto práca?
Skúsenosti s organizovaním eventov ako je UniCon ma posunuli, a práve vďaka nim som dostala príležitosť stážovať v Pixeli na marketingovom oddelení. Spolupracovala som na mnohých vysokoškolských eventoch cez Kabinet eventov a môžem to len odporučiť. V Pixel Federation som neskôr aj vďaka tomu dostala príležitosť organizovať udalosti zamerané na virtuálnu realitu, dokonca aj na Gamescom v Kolíne. Práca na eventoch je však veľmi komplexná. Musím navrhovať program, hľadať rozpočet, miesto a spropagovať event na sociálnych sieťach.
Taktiež si sa v Pixeli venovala manažovaniu vzdelávacej platformy Edufactory. Čo je cieľom tejto formy vzdelávania
Ciele sú dva. Prvý je podporovanie vzdelávacích projektov, ako je napr. Edulienka, Hemisféra a vzdelávacích hier ako Garbage Gobblers, Pinf Hry, Rozprávkari a podobne. Hry sú navrhované s rôznymi cieľmi vzdelávania, spomedzi spomínaných je napr. hra Garbage Gobblers zameraná na rozvíjanie ekologického zmýšľania, Pinf Hry sú určené detičkám s mentálnym postihnutím na rozvíjanie logického uvažovania, učenie sa abecedy, farieb a podobne.
Druhým cieľom je vytváranie projektov, ktoré pomáhajú mladým v ich ceste stať sa hernými vývojármi ako napríklad projekty Paf, Skill Drill. Momentálne sa vzdelávacej platforme Edufactory venujeme trocha menej, pretože všetku svoju energiu vkladáme do Butterfly Effectu, platformy vzdelávania pre digitálny biznis. Podstatou projektu je získať digitálne zručnosti pri tvorbe mobilných aplikácií a hier a naučiť sa zvládať tímové spolupráce.
Paula aktuálne pracuje na pozícii People Partner. Zdroj: Archív Pauly Setnickej
Je Slovensko otvorené moderným formám vzdelávania, alebo sme stále naladení na tú tradičnú, ktorá je oveľa menej kreatívna a interaktívna?
Neustále narážame na bariéry, najmä tie systémové. Avšak musím povedať, že záujem o zmenu je veľký. Pravidelne sa stretávame s predstaviteľmi slovenských univerzít a diskutujeme o tom, ako by sme vedeli pomôcť.
Aké prvky gamifikácie by mal obsahovať dobrý vzdelávací program?
To je otázka, na ktorú by chcel mať odpoveď každý, no nemá (smiech). Musím však priznať, že mám silnú alergiu na slovo gamifikácia, ale to zrejme každý človek z game dev prostredia.
V diplomovej práci si sa venovala imerzii a virtuálnej realite. Ja som sa s virtuálnou realitou stretla ako dospelá a je pre mňa istou formou relaxu a rozvíjania fantázie. Je určená aj deťom, alebo je skôr „dospeláckou záležitosťou“?
V diplomovej práci som sa venovala viac dizajnovej časti ako tým filozofickým otázkam. Skutočnosť je taká, že virtuálna realita ešte nie je relevantná. Stále sa s ňou len pohrávame, ale väčší význam získa až v budúcnosti. Samozrejme, je dobré, že sa ňou zaoberáme a snažíme sa ju ďalej rozvíjať. Som si však vedomá toho, že je to v podstate stále len vzdialená budúcnosť a v podobe, v ktorej ju poznáme dnes, nemá až také opodstatnenie, ako by mohla mať.
Ak študujem TEDI, mám rada hry, ale nie som„technický typ“, čo všetko ešte môžem v hernom priemysle robiť?
Herného dizajnéra, producenta, story writera, marketéra, manažéra, testera. Možností je veľa, ale ako som spomínala, nestačí mať rád hry.
Po skončení štúdia na FMK si v Pixel Federation pôsobila ako Level Designer. Čo si máme predstaviť pod touto pozíciou?
Doslova a do písmena to znamená dizajn levelov. Pracovala som na hre, ktorá však nevyšla a náš tím sa následne rozpustil. Aj preto som prešla od dizajnu na pozíciu People Partner.
Čo predstavuje táto pozícia?
Plním v podstate dve úlohy. Tou hlavnou je, aby som zabezpečila, že budeme vždy prítomní na zaujímavých konferenciách, takže organizujem stánok, PR, meetingy s ľuďmi z biznisu a zabezpečujem tiež nábory. Druhá zaujímavá stránka tejto práce je aj spolupráca so školami, či už ide o stáže, vedenie diplomových prác, alebo nadväzovanie vzťahov.
Zaujímalo by ma, či si od hier po práci potrebuješ oddýchnuť alebo sa im venuješ aj vo svojom voľnom čase?
Priznám sa, že posledné dva roky hrávam veľmi málo. Skôr je to však spôsobené tým, že už nemám toľko voľného času ako počas štúdia. Venujem sa naplno práci a ak mám voľnú chvíľku, hrám to, čo mi ponúka mobil. Pokiaľ sa však podarí, veľmi rada sa vrátim k hrám ako World of Warcraft, League of Legends, Dota 2.
Autorka: Monika Dimitrovičová, Magdaléna Švecová
Foto: Archív Pauly Setnickej, Matúš Pastor