Autorky a autori v príspevku prezentujú výskum, v rámci ktorého mapovali legislatívne a etické výzvy viazané na slovenské mediálne prostredie.
Docentka Ľudmila Čábyová, doktor Peter Krajčovič, doktorka Magdaléna Švecová, docentka Jana Radošinská, doktor Andrej Brník a doktorka Juliána Mináriková v štúdii prezentujú výskum, v rámci ktorého mapovali legislatívne a etické výzvy viazané na slovenské mediálne prostredie.
Štúdia reaguje na viaceré okruhy problémov, najmä na príležitosti a riziká vyplývajúce z kreovania a uplatňovania zákonných, ale aj etických regulácií v rámci slovenského mediálneho prostredia. Autorský kolektív sa osobitne zaujíma o otázky deliberatívnej komunikácie.
Cieľom štúdie je rozvíjať kritickú akademickú diskusiu o kľúčových problémoch slovenského mediálneho systému, napríklad o nedostatočnej etickej (samo)regulácii médií, slobode prejavu, práve na slobodný prístup k informáciám či zákonnej ochrane zdrojov informácií, ako aj o autonómii médií a chýbajúcej transparentnosti komunikácie smerovanej k občianskej spoločnosti.
V čom spočíva problém?
Autorský kolektív pracuje s dostupnými zdrojmi informácií a výskumnými dátami získanými v predchádzajúcich fázach výskumu. Pozornosť upriamuje na kľúčové výzvy podmieňujúce pozitívny vývoj slovenského mediálneho systému v blízkej budúcnosti. Štúdia identifikuje nasledovné problémy:
- prílišná koncentrácia vlastníctva médií a chýbajúca pluralita názorov, najmä vo vzťahu k spravodajským médiám,
- vysoká miera vplyvu politických osobností na mediálny obsah a procesy jeho produkcie,
- extrémne nízka miera dôvery slovenskej verejnosti v informácie šírené médiami,
- nejasné hranice medzi uplatňovaním ústavne garantovanej slobody prejavu a narúšaním práva na súkromie či nerešpektovaním cti, dôstojnosti a dobrého mena osôb,
- chýbajúca flexibilita v rámci rozvíjania právnej ochrany oznamovateľov a problematická ochrana informačných zdrojov,
- vlažný záujem akademickej verejnosti a vedeckých kruhov o mnohé z vyššie spomenutých tém.
Vedecká diskusia je nevyhnutná
„Tento očividný nedostatok vedeckého záujmu o viaceré dôležité témy spojené so slovenským mediálnym prostredím následne vedie k oslabovaniu roly mediálnych odborníčok a odborníkov vo verejnom živote a k spochybňovaniu ich spoločenskej angažovanosti,“ uvádza Ľ. Čábyová.
Dodáva, že adresná vedecká diskusia o uvedených témach by priniesla presnejšie a pochopiteľnejšie vysvetlenie, prečo mediálny systém v našej krajine nie je ideálny. Ponúkla by aj konkrétne kroky, ktoré by bolo potrebné uskutočniť, aby bežní ľudia vnímali aktivitu médií ako celospoločensky prínosný proces.
„Ukazuje sa, že mnohé problémy slovenských médií priamo súvisia s niekedy neriešiteľnou kolíziou medzi princípom dodržiavania vzájomného rešpektu pri publikovaní informácií a potrebou informovať verejnosť aj o vážnych, nepríjemných a prípadne aj kontroverzných témach či udalostiach,“ dopĺňa P. Krajčovič.
Štúdiu uverejnil renomovaný vedecký časopis Media and Communication, ktorý vydáva prestížne vydavateľstvo Cogitatio sídliace v Portugalsku.