V tomto článku pre vás vyberáme to najdôležitejšie, čo na konferencii Quo Vadis 2024: CommUnity odznelo.
Tohtoročná medzinárodná vedecká konferencia Quo Vadis 2024 s podtitulom CommUnity sa tematicky zamerala na opätovné objavovanie a posilňovanie socializačného potenciálu médií, marketingu, digitálnych hier a umenia.
Na podujatí vystúpilo niekoľko zaujímavých hostiek a hostí z rôznych oblastí. Hovorili o témach, akými sú marketingové stratégie zamerané na budovanie značky, udržateľný dizajn či prvé herné komunity v Česko-Slovensku. Nevynechali ani divadelné umenie či problematiku ohľadom predsudkov, ktorými spoločnosť nálepkuje ľudí bez domova. Vybrali sme pre vás tie najzaujímavejšie myšlienky, ktoré počas konferencie odzneli.
Podujatie sme vďaka FMK TV streamovali aj online a celé si ho môžete pozrieť aj zo záznamu.
„To, čo ukazuje na najaktuálnejšie veci, nie je veda, ale umenie.“
„Udržateľný dizajn má mnoho názvov, ale základ zostáva. Ide o to, pristupovať k navrhovaniu procesov a javov tak, aby bolo čo najmenej zaťažené životné prostredie,“ vysvetlil po krátkom úvode prvý spíker Miroslav Zelinský. Vo svojej prednáške na tému udržateľný dizajn v komunikácii vysvetlil, že v rámci marketingu existuje sedem dôležitých oblastí. Jednými z nich sú napríklad dôležitosť rodiny, bezpečia, ale aj vzdelania, ktoré by mal mať každý človek. Dôležité je podľa Zelinského aj vytváranie bezpečnostných štruktúr či voľný čas.
„Udržateľný dizajn je charakteristický rastúcim povedomím o klimatickej kríze, strate biodiverzity, nerovnosti či chudoby. Snaží sa vytvárať produkty, ktoré sú aj kultúrne citlivé,“ vysvetlil. Ako príklad uviedol, že navrhovanie stolovania pre škandinávsku a moslimskú spoločnosť je úplne odlišné. V takom prípade je podľa neho dôležité skúmať a študovať danú problematiku. „To, čo ukazuje na najaktuálnejšie veci, nie je veda, ale umenie,“ dodal.
Miroslav Zelinský vyučuje estetiku a predmety mediálnych komunikácií na UTB v Zlíne a Sliezskej univerzite v Opave. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„Radi sa sústredíme na aktivity, ktoré stmeľujú vzťahy v rodine.“
O portáli Zľava dňa a jeho marketingovej stratégii prišla porozprávať Kristína Posoldová. „Zistili sme, že u nás nakupuje 50-60 % žien a, samozrejme, mnohé z nich sú matky. A čo robia matky? No nakupujú. Preto sme sa zamerali na ne,“ prezradila v rámci svojej prednášky na tému Nové spôsoby oslovovania publika v e-commerce. V Zľave dňa podľa jej slov radi upriamujú svoju pozornosť na rodinné aktivity a súťaže, pričom ich cieľom je byť rodinný portál: „Radi sa sústredíme na aktivity, ktoré stmeľujú vzťahy v rodine.“
Vo firme realizovali prieskum, z ktorého vyplynulo, že 47 % rodín cestuje s dvoma deťmi, 35 % rodín s jedným a 18 % rodín cestuje s viac ako dvoma deťmi. „Na základe toho vieme vytvoriť pobyt a nastaviť balíček tak, aby ho klient kúpil,“ vysvetlila Posoldová. Medzi najobľúbenejšie typy zážitkov a aktivít patria dobrodružné výlety, aquaparky, ZOO, relaxačné aktivity, zábavné parky a najobľúbenejšiu šesticu uzatvárajú výlety k moru.
Kristína Posoldová zastáva funkciu Senior Sales Representative a Senior Account Manager. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„Najväčšími drivermi rastu komunít sú v súčasnosti technologické firmy.“
Roman Jazudek odštartoval svoju prednášku na tému Komunity v marketingu a biznise zaujímavým úvodom. Priblížil v ňom príbeh motocyklistickej značky Harley-Davidson. Svojho času totiž firme hrozil kolaps, avšak jej vedenie zmenilo svoje nastavenie, pozrelo sa na kultúru a prekopalo svoju marketingovú stratégiu. „Stalo sa to, že zo zamestnancov sa stali jazdci a z jazdcov zamestnanci,“ vysvetlil Jazudek. „Je to príklad, ako sa to má robiť, ale v skutočnosti je to ťažšie,“ dodal.
Jazudek vysvetlil, že komunity sú skupiny ľudí, ktoré sa najmä podporujú. A to ich odlišuje od iných zoskupení. Budovanie komunít v marketingu je podľa neho súčasťou širších zmien v našej spoločnosti. „Namiesto otázky, čo ešte môžeme vyrobiť, je lepšie sa pýtať, čo ešte môžeme urobiť,“ uviedol. Pokiaľ ide o komunity na internete, tú najväčšiu zoskupuje platforma Reddit. „Najväčšími drivermi rastu komunít sú v súčasnosti technologické firmy,“ dodal Jazudek.
Roman Jazudek zodpovedá za budovanie značky, rastovú stratégiu a marketingovú podporu firemnej vetvy banky Slovenská sporiteľňa. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„Herná komunita je rôznorodá.“
O dôležitosti pestrého prostredia v zastúpení tvorcov digitálnych hier hovorila Ľubica Fandl Drangová v príspevku na tému Otvorenosť hernej komunity ako manifest lepších zajtrajškov. Ľubica spoluzaložila neziskovú organizáciu Mladý pes a odvtedy vyprodukovala množstvo kultúrnych podujatí a interaktívnych webových aplikácií. Jednou z nosných akcií je Bratislava Game Jam, ktorá má za sebou už deväť ročníkov. Podujatie je známe svojou atmosférou, ktorá oslavuje diverzitu nápadov i ľudí.
„Nechodia tam (na Game Jam, pozn. red.) len chalani s ponožkami v papučiach. Herná komunita je rôznorodá,“ uviedla a poukázala na to, že stereotypy v tomto prípade nie sú vôbec pravdivé. Na Game Jam podľa jej slov môžu prísť ľudia rôznych názorov či vierovyznania. Po prednáške sa strhla zaujímavá diskusia ohľadom politiky v hrách. „Hry, o ktorých tvorcovia tvrdia, že nie sú politické, sú najviac politické,“ uviedol z publika spíker Vojtěch Straka.
Ľubica Fandl Drangová študovala na VŠMU divadelný manažment, momentálne končí štúdium psychológie na UCM. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„Po páde socializmu sme nemali predstavu o tom, aké hry sú dobré.“
„Hry sú aj umením, a mali by slúžiť aj na to, aby nás disturbovali z našej bežnej každodennosti,“ zareagoval Silvester Buček na predchádzajúcu diskusiu. Počas svojej prednášky Prvé herné komunity v Česko-Slovensku hovoril o politickej a ekonomickej situácii v ČSSR. „Ľudia sa stretávali v kluboch riadených režimom. Štát podporoval tvorbu softvéru z hľadiska vedy, lebo chápal význam technológií. Ale hrám nerozumel,“ vysvetlil Buček.
Okrem iného spomenul protirežimovú hru s Indiana Jonesom, v ktorej hráčku alebo hráča naháňajú eštebáci. Titul si môžete zahrať. Počas prednášky ponúkol prehľad o zmenách, ktoré priniesol koniec riadenej ekonomiky, nástup trhového hospodárstva a nevynechal ani tému dedičstva socializmu. „Nemali sme predstavu o tom, aké hry sú dobré,“ povedal o situácii danej doby Buček.
Krátko sa venoval aj prvej firme, ktorá začala distribuovať hry na Slovensku – Ultrasoft. K informovanosti o hrách neskôr začali prispievať aj časopisy. „Dnes by nám zasvietila kontrolka, keby sme počuli, že vydavateľ nejakého obsahu vlastní aj časopis, ktorý ten obsah recenzuje. Vtedy to ľudia neriešili,“ vysvetlil Buček. Dokonalú ukážku doby reprezentoval fakt, že v časopisoch sa písalo o tom, že pirátenie je zlé, no o pár stránok ďalej v sekcii reklama boli inzeráty od ľudí, ktorí za peniaze robili nelegálne kópie hier na diskety.
Silvester Buček je odborníkom na históriu digitálnych hier a analýzu médií, ktorým sa venuje už 15 rokov. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„Komunity dneška sú profesionáli zajtrajška.“
„Ako každé médium, aj digitálne hry odrážajú spoločnosť, podieľajú sa na jej kultúre, tvoria ľudí a sú súčasťou ich životov,“ uviedol Vojtěch Straka. Tak, ako aj komiks si prešiel procesom, že spočiatku ho spoločnosť považovala za niečo vhodné iba pre deti, „neskôr dokázal, že aj on je schopný reflektovať dôležité témy“. Podobne to bolo aj s digitálnymi hrami, vysvetlil Straka počas svojho príspevku na tému Archivácia digitálnych hier.
„Len 13,27 % digitálnych hier, ktoré boli kedysi komerčne dostupné v USA, sa archivuje,“ uviedol. Zároveň poukázal na iný problém. Ak si totiž predstavíme hry ako Minecraft či FarmVille, v ich prípade neexistuje nejaký presný súbor jednotiek a núl. Nikdy tak nebudeme mať nejaký presný obraz, ktorý by zachytil hru v danej dobe, pretože neustále prebieha jej aktualizácia.
„Ak sa nejaká nevydaná hra zrazu nájde, niekto ju dá na internet, ale do týždňa sa na ňu zabudne. Nikto sa nepýta autorov, prečo hra nevyšla, čo sa v danej dobe dialo,“ poukázal na ďalší problém Straka. „V súčasnosti neexistuje nejaké jednotné riešenie, ale skôr to stojí na individuálnych ľuďoch. […] Je zaujímavé, ako sa tieto komunity, ktoré zachraňujú digitálne hry, samy profesionalizujú. Nemajú totiž na výber,“ dodal. Podľa jeho slov je to často šialená práca, ktorú by nedokázal urobiť ani štát. Pomáha skôr crowdsourcing.
Vojtěch Straka je zakladateľ a vedúci spolku Herná história. Archivácii i poularizácii hier sa venuje už desiaty rok. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„Akýkoľvek dialóg nesmeruje k vzájomnému porozumeniu, ale naopak.“
Režisérka Lucia Mihálová vystúpila s prednáškou na tému Zmeškané rozhovory: Keď divadlo hľadá dialóg. „Základný východiskový bod bol, že chceme vyjsť zo svojej komfortnej zóny,“ hovorí o inscenácii Zmeškané rozhovory. Počas predstavenia sa diváci musia každých približne 30 minút postaviť a presunúť do inej sály. Celé predstavenie je rozdelené na tri menšie inscenácie. Konkrétne ide o intímnu rovinu partnerských vzťahov, filozofickú a sociálnu rovinu.
„Bol to aj apel na diváka, aby bol aktívny,“ vysvetľuje Mihálová, „tak naňho vzniká pozitívny tlak, aby celé predstavenie vnímal so svojím aktívnym zapojením.“ Okrem iného upozornila aj na polarizáciu spoločnosti: „Akýkoľvek dialóg nesmeruje k vzájomnému porozumeniu, ale naopak. Dialóg sa stáva základným dôvodom, prečo problémy vznikajú.“ Aj z toho dôvodu sa režiséri a režisérka rozhodli vytvoriť inscenáciu takýmto spôsobom.
Lucia Mihálová pôsobí ako umelecká riaditeľka Divadla Jána Palárika v Trnave. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„Nejde o tradičnú prehliadku mesta, ale o plnohodnotný umelecký zážitok.“
Kampaň Piešťany podľa Wintera počas konferencie priblížila Simona Kožiaková, ktorá pracuje v Trnavskom kraji zážitkov, kde sa venuje rozvoju kultúry v Trnavskom kraji. Spomínanú inscenáciu diváčka a divák vníma prostredníctvom slúchadiel. Sústredíte sa na príbeh a nevnímate okolitý šum. „Okrem toho nás sprevádzajú počas jednotlivých stanovíšť aj herci,“ dodala Kožiaková.
Celá inscenácia trvá 70 minút a jej trasa sa začína pri soche Wintera. „Máme naozaj veľkú odozvu od ľudí, že si zvyknú aj poplakať a naozaj sa prenesú do histórie,“ uviedla, „témou celého projektu je sieťovanie.“ Projekt funguje už štvrtý rok. „Príbeh je jedinečným spojením histórie a umenia. Nejde o tradičnú prehliadku mesta, ale o plnohodnotný umelecký zážitok,“ dodala napokon Kožiaková.
Simona Kožiaková pracuje v Trnavskom kraji zážitkov, kde sa venuje rozvoju kultúry v Trnavskom kraji. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„Študentky a študenti z FMK sú na Slovensku na riadiacich pozíciách v marketingu.“
„Veľkí technologickí riaditelia vstávajú s LinkedInom aj zaspávajú s LinkedInom,“ uviedol Lukáš Bednár počas svojej prednášky na tému Globálna sieť pre biznisové a odborné komunity. Poukázal na štatistiky, podľa ktorých je na slovenskom LinkedIne 860-tisíc Sloveniek a Slovákov, z toho 200-tisíc aktívnych používateliek a používateľov, ale iba 1 % z nich tvorí obsah. Pomer mužov a žien je pritom rovnaký.
„Ak sa chceme dozvedať o novinkách z nejakej brandže, tak na LinkedIne nájdeme informácie z prvej ruky,“ uviedol. Na tejto platforme ľudia podľa prieskumov najčastejšie hľadajú informácie, praktické rady a vedomosti, ale aj prieskumy. Zaujímavé je, že iba 16 % profilov hľadá kandidátov na pracovné miesta a len 15 % používateliek a používateľov si hľadá prácu.
„Negatívom je fejsbukizácia,“ uviedol Bednár, pričom používateľky a používatelia podľa neho uprednostňujú skôr fakty, než osobné informácie ľudí, ktorých sleduje. „Nepozerajte sa na lajky, komentáre a podobne,“ upozornil. Interakcia je tam totiž podstatne menšia, ale zato sa na platforme informácie rýchlo šíria a ľudia ich sledujú. Výhodou LinkedInu je podľa neho aj to, že „každý dvakrát zváži, ako diplomaticky musí odpísať, lebo nezastupuje len sám seba, ale aj firmy, ktoré má vo svojom profile a ktoré zastupuje.“
V neposlednom rade poradil, ako si vybudovať komunitu na LinkedIne. Kľúčové je podľa neho vyhľadávanie ľudí, skupín či organizácií podľa konkrétnej témy, napríklad marketérky a marketéri z biznisu, akademického prostredia a podobne. Dôležité je tiež pridávať články, ankety alebo fotografie. „Študentky a študenti z FMK sú na Slovensku na riadiacich pozíciách v marketingu,“ pochválil napokon našu fakultu Bednár.
Lukáš Bednár pracuje ako marketingový auditor a konzultant pre veľké značky a zadávateľov reklamy na slovenskom trhu. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„V sledovanosti ani tri roky po premiére nemá Squid Game konkurenciu.“
V úvode svojej prednášky Squid Game: Produkt Západu alebo Východu? Bianka Francistyová priblížila aktuálne najsledovanejší seriál na Netflixe – Squid Game. Jeho produkcia trvala 10 rokov. „Seriál poukazuje na spoločnosť v Južnej Kórei,“ vysvetlila, keď opisovala, že napriek kultúre v tejto krajine je dielo viazané na individualizmus. Ako dôkaz poukázala na snahu postáv zvíťaziť v hre.
Okrem toho vysvetlila tri uchopenia K-drámy. Zaujímavé je, že „v príbehu Squid Game chýba téma lásky, ktorá tvorí základ deja K-drám a pohýna ním“. Zároveň upozornila, že „v sledovanosti ani tri roky po premiére nemá Squid Game konkurenciu“.
Bianka Francistyová je doktorandkou na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„Ľudia bez domova sú úplne v pohode ľudia, ktorí často v živote mali len menej šťastia než my ostatní.“
Barbora Kitko a Dominika Uhlárová, PR manažérky a fundraiserky v neziskovej organizácii Depaul Slovensko vystúpili s témou Bezďáci, socky, alkáči: Ako predsudky sabotujú návrat ľudí bez domova do dôstojného života. „Medzi najčastejšie nálepky, akými označujeme ľudí bez domova, patrí bezďák, socka či ožran. Ale nepriaznivé okolnosti v živote môžu postretnúť kohokoľvek z nás,“ upozornili. Takýchto ľudí je na Slovensku viac ako 70-tisíc, pritom až 80 % ľudí bez domova nezapadá do stereotypnej predstavy.
Počas prednášky predstavili niekoľko príbehov o ľuďoch bez domova, ktorí viedli usporiadaný život, avšak pre rôzne zdravotné alebo iné problémy prišli o strechu nad hlavou. Pomáha im spoločnosť Depaul, ktorá vznikla po krutej zime na prelome rokov 2005 a 2006. Počas jednej noci vtedy na Slovensku zamrzlo a umrelo 56 ľudí.
Barbora Kitko a Dominika Uhlárová pracujú v organizácii Depaul Slovensko, ktorá poskytuje v Bratislave sociálne služby ľuďom bez domova už 18 rokov. Zdroj: Kristína Svítok Mayerová
„Mnohí si často myslia, že ľudia sa stali bezdomovcami preto, že pili alkohol. V skutočnosti najčastejšie alkohol je dôsledok, ktorý prichádza po tom, čo človek stratil strechu nad hlavou,“ vysvetlili prednášajúce. „Ľudia bez domova sú úplne v pohode ľudia, ktorí často v živote mali len menej šťastia než my ostatní,“ dodali. Spíkerky zároveň pozvali aj na podujatie venované ľuďom bez domova – Depaul pod hviezdami. Viac o spoločnosti sa môžete dozvedieť v podcaste Ulica nie je domov.
Čo robiť, ak stretnete niekoho, kto potrebuje pomoc? Ľudia v Depaul radia nasledovné možnosti:
- Zachráňte život. Ak vidíte na ulici človeka, ktorý môže byť podchladený, môžete ho osloviť, zistiť, či reaguje a či nepotrebuje pomôcť. Možno mu viete ponúknuť suché a teplé oblečenie, teplý čaj či polievku alebo ho informovať o službe v okolí, kde sa nachádza. Ak človek nereaguje, alebo situáciu vyhodnotíte ako život ohrozujúcu, neváhajte volať políciu, číslo 112 alebo 155. Následne počkajte pri človeku do príchodu odborníčok a odborníkov.
- Ponúknite pomoc. Neváhajte osloviť človeka bez domova a spýtať sa na to, čo potrebuje. Možno je to jedlo alebo pomoc pri hľadaní vhodnej sociálnej služby.
- Rešpektujte individualitu. Každý z nás je iný a týka sa to aj ľudí bez domova. To, čo ocení jeden človek, druhý nemusí.
- Darujte peniaze. Ak máte obavu obdarovať priamo človeka bez domova, prispejte finančne niektorej z organizácií, ktoré im pomáhajú. Váš dar bude slúžiť na dobré veci.
- Zakúpte nocľah. Človeku bez domova môžete zakúpiť nocľah priamo v sociálnych službách. Buď pre konkrétnu osobu, alebo symbolicky napríklad cez adoptujsipostel.sk.
- Darujte oblečenie. Niektoré kúsky z vášho šatníka môžu pomôcť iným, potešiť ich alebo im zachrániť zdravie. Nemusí však ísť len o šatstvo, darovať môžete aj deky, uteráky či spacie vaky.
- Ponúknite jedlo. Kúpiť môžete napríklad bagetu či iné pečivo. Ak máte vo svojej práci prístup k nespotrebovaným potravinám, ľudia zo sociálnych služieb im určite nájdu využitie. Tiež sa ako dobrovoľníci môžete zapojiť do prípravy a vydávania stravy priamo v zariadeniach niektorej z neziskových organizácií.
- Využite svoje schopnosti. Máte povolanie, ktoré môže byť pre ľudí bez domova užitočné? V sociálnych službách sa často zídu zručnosti zdravotníčok a zdravotníkov, kaderníčok a kaderníkov, ale aj holičiek a holičov.
- Vypočujte. Človeku bez domova môže tiež pomôcť, keď jednoducho prejavíte záujem a vypočujete si jeho príbeh.
- Pýtajte sa. Zaujímajte sa o problematiku ľudí bez domova a pýtajte sa samospráv a inštitúcií vo svojom okolí, ako pomáhajú ľuďom bez domova.
- Pomôžte tým, ktorí pomáhajú. Organizácie a inštitúcie, ktoré pomáhajú ľuďom bez domova, sú mnohokrát neviditeľné. Môžete to zmeniť. Podporte ich prácu, staňte sa dobrovoľníkom alebo sa zaujímajte o aktivity a udalosti, ktoré realizujú. Povedzte o tom aj svojmu okoliu.
- Znižujte napätie. Postoj verejnosti je dôležitejší, než sa zdá. Každý môže napríklad zmierňovať nenávisť a slovník na internete alebo v rôznych diskusiách. Nepodceňujme to, čo sa u nás považuje za „normálny postoj“, či podporu stereotypov.
- Nečakajte vďaku. Pomáhajte, len ak je vaším cieľom samotná pomoc. Tiež však myslite na to, že žiadna pomoc nie je malá a každá pomoc má zmysel.
Zdroj ilustračného obrázka: Kristína Svítok Mayerová