Mysleli sme si, že nás viaceré univerzity predbehnú, pred semestrom zverejnia, ako budú fungovať a my sa inšpirujeme. Nakoniec sme sa nemali od koho, skôr ostatní si brali príklad od nás, vysvetľuje situáciu prodekan Fakulty masmediálnej komunikácie (FMK) na UCM Andrej Brník.
Univerzita totiž napriek pandémii začala, a väčšinu doterajšieho akademického roka aj fungovala, prezenčne. Zamestnanci fakulty dva mesiace nepretržite vyhodnocovali situáciu a na základe nej každý týždeň určili, v akom režime bude prebiehať ten nasledujúci. Podľa Brníka to napriek veľkému úsiliu stálo za to.
Prečo prezenčne
Pred začiatkom zimného semestra pripravila fakulta prieskum medzi študentmi a pedagógmi. Cieľom bolo zistiť, koľko z nich je zaočkovaných, prípadne či sú ochotní dať sa zaočkovať kvôli nástupu do školy. „Výsledky ma najskôr nepríjemne prekvapili. Až 30 % študentov sa neplánovalo zaočkovať,“ uvádza prodekan FMK.
Po bližšej analýze sa však zistilo, že väčšina z tejto skupiny študentov nastupuje do prvého ročníka, v škole zatiaľ neboli a ich odpoveď môže byť ovplyvnená aj tým, že sa na nich ešte „nenalepil“ univerzitný pohľad na vedu. Už pred vyhodnotením si vedenie stanovilo podmienku, že chce odučiť čo najviac týždňov prezenčne, ak budú aspoň dve tretiny študentov zaočkované. „To sa v dotazníku potvrdilo, a tak sme vytvorili FMK covid automat, teda päť stupňov opatrení súvisiacich s nariadeniami a odporúčaniami vlády, podľa ktorých fakulta fungovala,“ vysvetľuje ďalej.
Až 30 % študentov sa neplánovalo zaočkovať, väčšinou však išlo o prvákov. Zdroj: fmk.sk
Semafor navyše neobsahoval len inštrukcie k režimu OTP či maximálne počty ľudí na vyučovaní, ale aj ďalšie návody, ktoré neboli dostupné v zjednodušenej grafike na webe. Medzi nimi sa nachádzalo napríklad pravidlo, že pri zaznamenaní dvoch pozitívnych študentov v jednom ročníku sa budú všetci spolužiaci, zaočkovaní aj nezaočkovaní, učiť päť dní dištančne. Vedenie sa tiež vopred dohodlo, že v čase veľkých sviatkov preventívne presunie výučbu do online prostredia. Išlo napríklad o obdobie tesne pred a po „dušičkách“.
Na očkovanie, ktoré zorganizovala UCM, prišlo 5 % študentov univerzity.
„Museli sme študentov presvedčiť, že to myslíme vážne,“ hovorí Brník. Mnohí boli totiž na začiatku presvedčení, že v skutočnosti nebudú musieť fyzicky chodiť do školy a ako ospravedlnenie im v tejto situácii postačí email o bolesti hlavy. Aj keď bola príprava rozvrhu celá veda, nakoniec fungoval dobre. Semináre či cvičenia v menších skupinách prebiehali výlučne prezenčne, niektoré väčšie prednášky zas podľa automatu v hybridnej forme – online aj offline zároveň.
Očkovanie pod nosom
Univerzita predpokladala, že ľudia na vysokej škole sa už dali alebo dajú zaočkovať, ak sami chcú. Nepracovala preto s myšlienkou väčšej presviedčacej kampane o pozitívach vakcíny. Namiesto toho rektorát usporiadal trojdňové očkovanie pre študentov, zamestnancov a ich rodinných príslušníkov priamo na akademickej pôde.
„V septembri som organizoval Letecké dni. Videl som, koľko nenávistnej odozvy nám v súvislosti s očkovaním prišlo. Preto sme radšej podporili možnosť vakcinácie v škole, ktorú využilo približne 250 študentov univerzity, čo je asi 5 %,“ vysvetľuje postup Brník. Napriek tomu však očakával, že na sociálnych sieťach sa po zverejnení informácií o prezenčnom semestri objavia nepríjemné komentáre.
Pomohlo by, keby nám vláda povolila kontrolovať GreenPassy.
Tie prišli, avšak paradoxom je, že väčšina z nich nebola od ľudí z fakulty, ale od cudzích osôb. „Máme tu veľkú skupinu používateľov, ktorí surfujú na Facebooku a komentujú akékoľvek príspevky o vakcinácii. Práve na takých sme vo väčšine natrafili, keď sme overovali, či ide o našich študentov.“
⇒ Prečítajte si celý článok na stránkach Atteliéru.
Zdroj titulnej foto: Dominik Mičuda