Študenti predmetu žurnalistická fotografia vás srdečne pozývajú na výstavu NEŽNÁ… fmk, ktorej hlavnou témou je 30. výročie osláv Nežnej revolúcie v Československu.
Výstava NEŽNÁ…fmk prezentuje výber diel študentov predmetu žurnalistickej
fotografie na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Téma vizualizácie
výročia Nežnej revolúcie bola fixovaná na rôzne formy osláv tohto výročia vo
verejnom priestore, akademickej pôde a pod. Študenti dokumentovali spoločenské
udalosti spojené s výročím „Nežnej“ na oficiálnych verejných zhromaždeniach,
zahrňujúc lokálne, menšie, väčšie mestá, námestia, akademické či inštitucionálne
priestory.
Cieľom bolo formálne aj myšlienkovo zaujímavo zachytiť skupiny
oslavujúcich ľudí, ale aj jednotlivcov. Kontextuálne mali zaznamenať oslavy aj cez
predmety, znaky či symboliku predmetov pripomínajúcich túto udalosť.
Najpočetnejšie je zastúpená kolekcia fotografií predstavujúca zábery z Námestia SNP
v Bratislave, kde prebehla celoslovenská oslava 30. výročia Nežnej revolúcie, za
účasti vedúcich osobností Novembra ´89, ale aj aktuálne činných politikov. Študenti
sa museli vizuálne orientovať v mase davu, anticipovať dynamiku osláv, jednotlivých
príbehov ľudí (politikov), koncepčne zvažovať zaujímavé alebo symbolické situácie,
gestá, ktoré mohli transformovať vo významovej reči reportáže – kauzálneho
obrazového záznamu – posolstvo Nežnej revolúcie do hlbších kontextov, symboliky,
odkazov a konotácií.
Privilegované referenčné postavenie fotografie verne reprezentovať skutočnosť sa
najviac prejavuje v dokumentárnej fotografii. Jej žánrové rozhranie sa modeluje
v niekoľkých subžánroch, ako reportážna fotografia, žurnalistická fotografia, živá
fotografia, expresívny dokument, konceptuálny dokument a pod. Výstava študentov
prezentuje viaceré tieto formy záznamu a interpretácie. Michael Braxandall vníma
podobne situáciu interpretácie reality ako sociálny predpoklad (anticipáciu)
„globálneho obrazu“ (skupiny obrazov – diel), ktorú môžeme interpretovať ako
generačný „kognitívny štýl“, produkujúci hybridizáciu obrazov v lokálnych
mentálnych podmienkach. Tak isto upozorňuje na danú realitu (skúmanie praxe) – cez
nové predpoklady, skúsenosti a percepčné schopnosti – videním v danom kultúrnom
kontexte, rekonštrukciu kultúrne špecifickej vizuálnej skúsenosti, čo nazýva
„dobovým okom“ (period eye).
Táto hlavná línia kritickej interpretácie nemá teda
zamlčovať predpoklady nového pohľadu, interpretačných rovín či generačnej
výmeny, ale zodpovednosťou teoretikov je, naopak, zviditeľniť premeny dokumentu
pre všetkých a preskúmať ich platnosť tak z hľadiska možnosti individuality a identity
autora, ako aj umenovednej teórie a práce. Na druhej strane sa treba vyvarovať Jorge
Ribaltových úvah, kedy sa fotografia javí ako fantastické znovunadobudnutie, ktoré sa
príliš odchyľuje od tradičného technologického stavu, čím sa fotografia sama
deštruuje a stáva sa nepodstatnou paradigmou vizuálnej kultúry.
Brány výstavy konajúcej sa v Galérii Ľudovíta Hlaváča na Skladovej ul. sa otvoria už 28.1.2020. Výstava potrvá do 29.2.2020.
Zoznam vystavujúcich: Ivana Adžić, Rút Baltazárová, Andrea Blichová, Viliam Dráb,
Lucia Dynisová, Dominika Bajerlová, Margita Filadelfiová, Kristína Filová, Róbert
Fritz, Martina Kissová, Martina Klepáčová, Šimon Kordík, Barbora Košárová,
Michaela Krajčovičová, Simona Kováčiková, Emil Kušnierik, Jakub Michalec, Paula
Mišáková, Natália Mozoláková, Jana Nevigyanská, Katarína Smandrová, Filip Šebeň,
Tomáš Urbán.