Obaja autori sa dlhodobo zaoberajú v rámci individuálnej tvorby, ale aj spoločných projektov tvorivých dielní etnickými skupinami na Liptove a Spiši.
Pedagógovia Peter Lančarič a Jozef Sedlák z Katedry umeleckej komunikácie FMK UCM v Trnave pozývajú na výstavu Goral všade (Goral überall) v Galérii na Pavlači v priestoroch Viedenskej univerzity, ktorá je pre verejnosť sprístupnená do 17. apríla 2022.
O Goraloch
Výstavný projekt autorov Lančariča a Sedláka s názvom Goral všade sa zaoberá národnostným etnikom spišských Goralov. Okrem územia Spiša sa Gorali vyskytujú aj ostatných severných častiach slovenska, ako sú Orava a Kysuce, či na územiach Poľska, Ukrajiny a Rumunska.
Najväčšou oblasťou s goralskmý etnikom na Slovensku je práve územie Spiša, kde sa nachádza 34 obcí, na Orave 11 obcí a na území Kysúc 5 obcí. Goralské oblasti však nevytvárajú jednoliaty územný ani kultúrny celok. Pomenovanie Goral pravdepodobne vychádza z označenia horal = obyvateľ žijúci v horských oblastiach.
Exaktný pôvod Goralov nie je doposiaľ známy. Predpokladá sa, že na územie Slovenska sa dostali v rámci etnických pohybov bielochorvátskych hornovislianskych kmeňov, ktoré ich pre politické a ekonomické dôvody zo strednej Visly zatlačili na juh, hlbšie do karpatského oblúka. Osobitosti vývinu Goralov determinovali historické, sociálne a hospodárske podmienky v rámci valaskej kolonizácie od 2. polovice 15. storočia.
Obrazový dokument s prvkami vizuálnej sociológie
Fotografie prezentované vo výstavnom projekne zachytávajú medzinárodný festival Goral na Gory, ktorý sa uskutočnil v Starom Smokovci, a splavovanie rieky Dunajec v rokoch 2018 a 2019. Obaja autori sa dlhodobo zaoberajú v rámci individuálnej tvorby, ale aj spoločných projektov tvorivých dielní etnickými skupinami na Liptove a Spiši.
Aktuálny projekt zachytáva kultúrne vrstvy a kultúrne archetypy etnika Goralov, ktoré vlastnou špecifickou kultúrou oblečenia (kroja), ľudových zvykov, kontinuitou lokálnej kultúry a tradícií, prepája odchádzajúci (znovu nastupujúci) archaický svet etnicko-náboženských zvykov a rituálov.
Peter Lančarič a Jozef Sedlák prostredníctvom jednoduchého obrazového dokumentu s prvkami vizuálnej sociológie kontextuálne posúvajú interpretáciu do komparatívnych názorov a významov humanistického dokumentu. Autori sa však zámerne nevyhýbajú ani zaznamenávaniu groteskných a ironických situácií. Tie často vznikajú vďaka mystifikácii a zakoreneným streteotypom o Goraloch. Stretnutie súčasnej vizuálnej kultúry s tradičnými prvkami tak môže spôsobiť paradoxne.
Fotografi pracujú so stratégiami dokumentárnej fotografie, ktorá si privlastňuje subjektívnejšie formy a kánony živej fotografie. Ťažiskovým východiskom je reflexia mladej generácie Goralov a vzájomného predávania historickej kontinuity etnika vo vnútorných paradigmách generačnej výmeny. Fotografie však môžu poukazovať aj na fenomén apropriácie kultúrnych a etnických tradícií v rámci marketingových stratégií komerčných značiek.
Zároveň je však dobré podotknúť a nastoliť otázku, či je takéto privlastňovanie prospešné, napríklad pre rozširovanie všeobecného povedomia alebo, naopak, vytvárajúce nechcené a stereotypizujúce asociácie týkajúce sa tradícií a kultúrnych zvyklostí etník žijúcich na území Slovenska.
Bližšie informácie o výstave nájdete na stránke galérie.
Pozrite si aj zopár fotografií z vernisáže: