Odborné umelecké monografie zavŕšili trojročný projekt, v rámci ktorého autorský kolektív zorganizoval viaceré fotografické workshopy, výstavy či besedy so známymi fotografmi.
Autormi sú Jozef Sedlák, Peter Lančarič, Eva Kramara Jonisová a Kristína Svítok Mayerová.
V priebehu uplynulých troch rokov boli aktivity Ateliéru komunikácie v médiu fotografie (AKMF) a tiež Ateliéru úžitkovej fotografie (AÚF) popretkávané mnohými tvorivými dielňami či diskusiami s významnými osobnosťami slovenskej fotografie. Dialo sa tak v rámci projektu KEGA č. 013UCM-4/2021 s názvom Projekcia digitálnych technológií v štruktúre výrazových prostriedkov média fotografie pri skúmaní luminografie, fotomontáže a inscenovanom portréte v pedagogickom procese.
Členovia a členky riešiteľského tímu ukončili projekt vydaním nie jednej, ale rovno troch odborných publikácií. Prečo sa ich oplatí prečítať?
Sada troch nových kníh. V pozadí na stene luminografická snímka Jozefa Sedláka zo série „O demokracii svetla… o literatúre svetla… I.“, 1989 – 2008.
O estetike deadpan a o tom, ako portrét reflektuje spoločenské normy
„Študenti by si mali prelistovať a prečítať knihu ‚Portrét: historické kontexty a tvorivé východiská‘ z viacerých dôvodov,“ hovorí Peter Lančarič, autor knihy o portréte, fotograf a pedagóg pôsobiaci na katedre umeleckej komunikácie. Objasňuje, že kniha ponúka detailný pohľad na portrét ako umelecký žáner, jeho historický vývoj a rôzne formy. Študenti a študentky sa podľa neho naučia o historických a kultúrnych súvislostiach, ktoré formovali portrétnu fotografiu.
„Publikácia rozoberá rôzne formy portrétu a ich funkcie, od umeleckých až po sociálne a dokumentárne aspekty, a pomôže im pochopiť, ako portrét funguje v rôznych kontextoch a aké posolstvá môže niesť. Obsahuje teoretické pohľady popredných teoretikov a historikov fotografie, ako aj praktické poznatky, ktoré môžu využiť vo vlastnej tvorbe,“ približuje autor.
Publikácia ukazuje, aké dôležité je neustále štúdium a reflexia v oblasti umenia a fotografie.
Čitatelia a čitateľky sa tiež dozvedia o význame raného fotografického portrétu a jeho transformácii v priebehu času vrátane vplyvu modernizmu a postmodernizmu. Kniha rozoberá sociologický portrét a estetiku deadpan, čo im pomôže pochopiť, ako portrét môže reflektovať a ovplyvňovať spoločenské a kultúrne normy.
„Pri písaní tejto knihy som sa naučil, aké rôznorodé a dynamické je pole portrétnej fotografie a aké rôzne prístupy a perspektívy je možné uplatniť pri skúmaní tohto žánru,“ hovorí Lančarič. Dodáva: „Táto publikácia ukazuje, aké dôležité je neustále štúdium a reflexia v oblasti umenia a fotografie, čo môže byť pre študentov inšpiratívne a motivačné.“
[metaslider id=347507]
Čo je fotomontáž a ako sú definované hranice obrazu
Jozef Sedlák, autor knihy Fotomontáž: historické kontexty a tvorivé východiská a docent na katedre umeleckej komunikácie, hovorí: „Kniha o fotomontáži mi v priebehu troch rokov tímového výskumu sprostredkovala mnoho nových nepoznaných informácií, ako sa médium fotografie v dejinnom čase vyrovnávalo s kreativitou jednotlivcov, ale aj historicko-spoločenskými obdobiami, estetiky slohov, obdobiami avantgárd, nástupom AI a diskusií, čo môžeme chápať pod pojmom fotomontáž, aké sú hranice obrazu definované ako umelecká fotografia.“
Kniha o fotomontáži prináša hlbšiu kontextuálnu orientáciu v systéme tvorby obrazu.
Dodáva, že pre študentov a študentky môže kniha priniesť hlbšiu kontextuálnu orientáciu v systéme tvorby obrazu, ktorý nazývame kolážou, fotomontážou, a jej rôznych hybridných formách a obsahových možnostiach.
[metaslider id=347511]
Prečo bola luminografia skôr technickou záležitosťou než umeleckou a prečo je eko
„Luminografia ma fascinovala už dávno predtým, ako sme o nej začali písať knihu. Pri rešerši ma prekvapilo, že i keď ide o umeleckú stratégiu, resp. fotografickú techniku, jej počiatky sa vôbec nespájajú s umením, ale vedou,“ hovorí Eva Kramara Jonisová, spoluautorka publikácie Luminografia: historické kontexty a tvorivé východiská a odborná asistentka na katedre masmediálnej komunikácie. Spolupracovala na nej s Kristínou Svítok Mayerovou, dennou doktorandkou na katedre umeleckej komunikácie.
Vysvetľuje, že maľovanie svetlom sa začalo používať na vedecké účely: „Napríklad chronofotografi ako Marey a Demeny vďaka žiarovkám a svetlu študovali pohyb zvierat či ľudí. Zaujímavé zistenia priniesli aj manželia Gilbrethovci, ktorí s použitím dlhej expozície zachytávali pohyby pracovníkov – na ruky im pripevnili malé svetielka a vďaka intenzite svetla zobrazenej na snímkach zistili, že vyškolený pracovník má oveľa plynulejšie pohyby.“ Dodáva, že Gilbrethovci sledovali aj pohyby vojakov počas prvej svetovej vojny pri rozoberaní a skladaní zbraní, následne ich upravili a zefektívnili. Ich techniky použili armády a tiež aj lekári po celom svete na štandardizáciu postupov a minimalizáciu času potrebného na niektoré úkony.
Luminografia nie je len fotografická technika, má presah aj do ďalších foriem umenia, ako napríklad performance.
„Luminografia nie je len čmáranie akýmsi svetelným zdrojom,“ vraví autorka. „V knihe sa študenti dočítajú o tom, ako sa táto umelecká forma vyvíjala, ako ju kľúčoví autori povýšili na novú formu umeleckého prejavu. Prečítajú si o významných svetových aj domácich osobnostiach luminografie, spomedzi ktorých určite treba spomenúť nášho kolegu, fotografa a výtvarníka docenta Sedláka.“
„Zistia aj to, aký má luminografia presah do iných foriem umenia, ako napríklad performance, street art či video. Publikácia tiež reflektuje aktuálne problémy a výzvy, akými sú digitálna revolúcia, umelá inteligencia, ale zameriava sa tiež na ekologické i zdravotné hľadisko,“ vymenúva. Apeluje najmä na „zelený“ aspekt luminografie, ktorý spočíva v tom, že svetelné grafity na rozdiel od klasických neznečisťujú prostredie ani neničia stavby či múry – sú len pársekundovou záležitosťou, po ktorej nezostane žiadna stopa; iba svetelná na snímači fotoaparátu.
[metaslider id=347515]
Všetky tri publikácie sú dostupné v Knižnici FMK a študenti/ky ich nájdu aj v online forme v Archíve FMK.
Workshopy, výstavy, diskusie
Spomedzi veľkého množstva aktivít, ktoré sme stručne spomenuli v úvode článku, predstavíme aspoň niekoľko konkétnych príkladov. Fotoateliéry na FMK sa tešia nielen veľkej obľube zo strany študentstva, ktoré o fotografiu prejavuje každoročne veľký záujem, ale aj zo strany odbornej verejnosti. Napokon, naši fotografi a fotografky vystavovali aj v Stredoeurópskom dome fotografie a popri iných umeleckých školách sa zúčastnili i na OFF festivale, ktorý prebieha súčasne s Mesiacom fotografie.
V súvislosti s projektom zameraným na luminografiu, fotomontáž a inscenovaný portrét sa uskutočnili tieto workshopy:
- Strukáž/vnútorná vonkajšia krajina – workshop v Nižných Ružbachoch, november 2023.
- Maľovanie svetlom – AÚF, november 2023.
- Základy portrétnej fotografie v štúdiu – AÚF, október 2023.
- Inscenovaný portrét s rekvizitami – AKMF, november 2022.
- Krajina, inscenovaný portrét, luminografia – workshop v Nižných Ružbachoch, máj 2022.
- Luminografia – inscenovaný portrét so svetlom, AKMF, apríl 2022.
- Projekcia svetelných obrazov na objekt tela – AKMF, október 2021.
Spomedzi besied s fotografmi, spojených s prezentáciou ich tvorby a následnou diskusiou, sa uskutočnili tieto stretnutia pod záštitou AKMF:
- Anton Sládek (november 2023)
- Ľubo Stacho (október 2023)
- Pavel Pecha (apríl 2023)
- Konrad Stania a Jutta Fischel – fotografi a galeristi z Rakúska (marec 2023)
- Pavel Maria Smejkal (november 2022)
- Kamil Varga (máj 2022)
- Robo Kočan (november 2021)
Vo fakultnej Galérii Ľudovíta Hlaváča sa v rámci projektu uskutočnili tieto výstavy:
- Cesty svetla II. (október 2022)
- Cesty svetla I. (apríl 2022)
Zdroj fotografií: Eva Kramara Jonisová