Okrem výskumníčok a výskumníkov zapojených do medzinárodného projektu Mediadelcom sa na podujatí zúčastňujú aj zástupcovia našich fakultných médií.
„Včera, vo štvrtok 15. februára, sa konala vedecká konferencia pre odbornú verejnosť. Dnes bude záverečná prezentácia pred hodnotiteľmi z Európskej komisie,“ informuje prorektor Andrej Brník. Dodáva tiež, že včera mali aj slávnostnú recepciu na Estónskom veľvyslanectve (Univerzita Tartu z Estónska je hlavným garantom projektu).
-
- Naše študentky a študenti naberajú prax v Bruseli.
-
- Poradcom projektu je prof. Hallina, ktorého môžeme poznať z učebníc o mediálnom systéme.
Okrem našich kolegýň a kolegov, ktorí participovali na projekte Mediadelcom, sú v Bruseli aj naše fakultné médiá – časopis atteliér, Rádio Aetter aj FMK TV, pričom odtiaľ študentky a študenti tvoria mediálne výstupy.
Vypočujte si reportáž:
Priniesli odporúčania pre vlády jednotlivých krajín
Projekt finančne podporovaný zdrojmi EÚ cez program Horizont 2020 sa zaoberal deliberatívnou komunikáciou, deliberatívnym novinárstvom a mediálnymi systémami v Európe. Deliberatívna komunikácia sprostredkúva verejnosti informácie, hodnoty a rôzne uhly pohľadu, aby prebehla v spoločnosti efektívna verejná diskusia.
Organizátori projektu upozornili, že jednou zo zásadných otázok je reakcia médií na súčasné výzvy vrátane dezinformácií a polarizácie spoločnosti. To sa môže prejaviť najmä počas volieb, pričom v roku 2024 sa uskutočnia vo viac ako 60 krajinách sveta a mnohé z nich aj v Európskej únii.
Dekanka FMK Ľudmila Čábyová pre TASR spresnila, že na základe domácich a medzinárodných správ, výskumov a analýz identifikovali niekoľko rizikových oblastí a formulovali odporúčania pre politikov, akademikov a ďalších aktérov v oblasti médií. Podľa jej slov ide o výsledok trojročného výskumu tímov zo 14 európskych krajín prevažne zo strednej a východnej Európy.
Výskumníčky a výskumníci z FMK pred sídlom Európskej komisie v Bruseli. Zľava: prorektor Brník, prodekanky Mináriková a Radošinská, dekanka Čábyová, profesori Vrabec a Gálik.
„Vedeckí pracovníci identifikovali problémové oblasti, ale aj príležitosti európskych mediálnych systémov. Výsledkom je súhrn odporúčaní na zlepšenie mediálneho prostredia určený pre vlády jednotlivých krajín. Odporúčania sú jedným z výstupov projektu MEDIADELCOM, ktorý sa zameral na dôkladnú analýzu mediálneho prostredia za ostatných 20 rokov a jeho vplyv na demokratické procesy, občiansku informovanosť a formovanie občianskej spoločnosti,“ vysvetlila Čábyová.
Pre Slovensko sú podľa jej slov dôležité zistenia o dôvere v médiá, čo nás umiestňuje na úroveň štátov ako Grécko či Maďarsko. To vyvoláva obavy o nezávislosť a objektivitu spravodajstva, ktoré sú ovplyvnené politickými a podnikateľskými záujmami.
Z piatkovej prezentácie projektu pre Európskou komisiou.
Čábyová upozornila, že v mediálnej gramotnosti patrí Slovensko do skupiny spolu s Chorvátskom a Talianskom. Horšie výsledky mali len Bulharsko a Rumunsko. Naopak, v roku 2023 dosiahlo Slovensko lepšie hodnotenie v oblasti slobody tlače, pričom predstihlo aj Nemecko, keď sa umiestnilo na 17. mieste zo 180 hodnotených krajín.
Dokumenty na stiahnutie
- výstup infografiky: Hrozby a odporúčania pre jednotlivé krajiny
- kniha, ktorú zverejnilo konzorcium so svojimi poznatkami: Monitoring Mediascapes. A Premise of Wisdom-Based EU Media Governance
Zdroje fotografií: FMK UCM v Trnave