Príbeh o mojom študijnom pobyte Erasmus sa mi bude písať naozaj ťažko. Prečo? Už asi tušíte. Pretože bol jednoducho skvelý a absolvovať ho, v pre mňa najkrajšej a môjmu srdcu najbližšej krajine, bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote. Takže pri spomínaní budem trošku sentimentálny, no zároveň šťastný, že som sa toho všetkého zúčastnil.
Vždy som rád cestoval, strávil som šesť letných sezón v zahraničí, takže, hneď ako som sa dozvedel o možnosti študovať v zahraničí, nebolo nad čím rozmýšľať. Čakal som už iba na príležitosť študovať v mojom milovanom Taliansku. Túto možnosť mi fakulta ponúkla v prvom ročníku magisterského stupňa, začo som jej nesmierne vďačný. A prečo práve Taliansko? Dôvodov je viac. Okrem toho, že odmalička túto krajinu, kuchyňu, hudbu a veľa ďalších vecí milujem, pred piatimi rokmi som sa dozvedel, že v nej žije moja „podarená“ rodina. Vďaka mojim sestrám, otcovi a sesternici som sa začal učiť jazyk a ešte viac som si ju zamiloval. Tým pádom mal pre mňa študijný program Erasmus+ ešte hlbší zmysel ako u väčšiny študentov.
Vďaka študijnému pobytu som v taliančine spravil
obrovský pokrok.
Nebolo to ale iba o zdokonalení sa v jazyku. Štúdium v zahraničí dá človeku omnoho viac. O tom Vám už rozpoviem v nasledujúcich vetách. Tak poďme pekne od začiatku. Môj Erasmus príbeh sa začína 5. februára v malom mestečku Teramo, ktoré sa nachádza zhruba dve hodiny od Ríma, hlavného mesta Talianska. Začiatky boli, samozrejme, ťažké ako vždy. Najväčší problém bol s ubytovaním, keďže v meste neboli žiadne študentské internáty a v čase, v ktorom som prišiel, bolo ešte veľa ubytovaní obsadených, pretože študenti zo zimného semestra dorábali skúšky. A tak som prvé dve noci strávil v hoteloch, čo, samozrejme, nepotešilo moju peňaženku. Podstatné ale bolo, že som mal kde prespať. Problém s ubytovaním je ale asi jediná vec, ktorú môžem univerzite a ESN organizácii v Terame vytknúť. Každopádne, snažili sa a robili, čo mohli. O dva dni mi našli dve možnosti, kde by som mohol bývať. Druhú som si ani nešiel pozrieť, pretože v prvom dome ma čakali veľmi priateľské Sicílčanky a keďže som uprednostňoval žiť s domácimi pre zdokonalenie jazyka, ostal som a urobil som dobre. Prvé dva týždne boli náročné, pretože nám nešlo kúrenie a trošku sme vymrzli. Odvtedy už ale išlo všetko iba k lepšiemu a mohol som si začať užívať „bellpaese“, ako hovoria taliani o svojom domove, čo v preklade znamená „krásna krajina“.
Ako som spomínal mestečko Teramo, v ktorom som študoval, bolo maličké. Myslím, že dokonca menšie ako Trnava. Mne to vyhovovalo, pretože som sa veľmi rýchlo zorientoval a viac-menej všade som sa dostal pešo. Školu som mal iba dvadsať minút od miesta, kde som býval. Prvý školský deň bol zaujímavý. Najskôr sme museli vyriešiť všetku možnú byrokraciu a potom nám všetkým spravili exkurziu po škole. Moderne vybavená budova bola na okraji mesta a skladala sa z dvoch veľkých budov. Zastrešovala štyri fakulty, a to právnickú, politickú, fakultu komunikácie a biochémie. Lekárska fakulta bola v centre mesta.
Prvý mesiac sme nemali normálne vyučovanie, ale museli sme absolvovať povinný jazykový kurz v taliančine.
Začalo to jednoduchým testom, v ktorom zistili našu úroveň a rozdelili nás do dvoch skupín. Úplní začiatočníci a mierne pokročilí, medzi ktorými som bol aj ja. Kurz trval 5 týždňov a bol ukončený záverečným jazykovým testom. Po ňom sme mali možnosť pokračovať na vyššej úrovni a spraviť si certifikáty. Vyučovanie odborných predmetov začalo posledný februárový týždeň. Na fakulte komunikácie som študoval tri predmety v taliančine, ktoré vo voľnom preklade môžem preložiť nasledovne: Krízová komunikácia, Médiá a vizuálna kultúra, Nové média a digitálna demokracia. Navštevoval som aj jeden anglický predmet – Manažment značky.
Zahraniční profesori k nám boli veľmi milí a ohľaduplní.
Vždy nám boli nápomocní a boli po ruke. Konzultovali sme s nimi, ako budeme robiť skúšky a aké materiály si máme pozrieť, prípadne nám preložili nejaké veci do angličtiny, pokiaľ sme úplne nerozumeli. Každý študent mal čipovú kartu, ktorá slúžila na prezenciu a do jedálne. Počas štúdia som mal možnosť navštíviť študentské rádio, ktoré fungovalo na frekvencii po celom regióne Abruzzo a taktiež študentskú televíziu. Všetky skúšky boli ústnou formou, čo podľa mňa nebol najlepší nápad, pretože študenti čakali aj päť-šesť hodín, kým sa dostali na rad. Bolo to veľmi vyčerpávajúce. Odpovedali sme v taliančine, pokiaľ bol problém, mohli sme doplniť informáciu aj v angličtine.
Čo sa týka organizácie ESN, ktorá nás mala na starosti, musím ju iba pochváliť. Boli veľmi aktívni, pomáhali nám so všetkým – od ubytovania cez cestovanie až po organizovanie študentských akcií všade po okolí. Viackrát za semester zorganizovali veľký výlet po celom Taliansku. Formou facebookových dotazníkov v skupinách sa nás pýtali, o aké miesta by sme mali záujem a na základe toho vytvorili event. Jeden výlet zorganizovali v marci do Verony, Padovy a Benátok, druhý v máji na juh Talianska do slnečnej Kalábrie. Osobne som sa ich nezúčastnil, pretože som radšej cestoval sám s mojimi kamarátmi a zaujímali ma iné miesta. Avšak urobili aj menšie výlety v regióne v malých mestách ako Atri, AscoliPiceno a San BenedettodelTronto, ktorých som sa zúčastnil. Osobne som so spolužiakmi navštívil Neapol, Pompeje, Pescaru, Rimini – Riccione, San Maríno a keďže bol blízko, tak, samozrejme, viackrát aj Rím.
A ako to celé vnímam?
Cestovanie a študentské výhody, ktoré sme mali, považujem za najväčšiu výhodu tohto študijného pobytu. Na zážitky z miest, ktoré som navštívil, nikdy nezabudnem. Okrem výletov sme mali každý druhý týždeň spoločnú večeru, kde sme mali možnosť ochutnávať regionálne špeciality a navzájom sa spoznávať. Samozrejme priateľstvá, ktoré sa vytvorili počas tohto pobytu boli špeciálne a veľmi fascinujúce, keďže som mal spolužiakov nielen z celej Európy, ale i z Japonska a z Latinskej Ameriky.
Celý pobyt Erasmus+ hodnotím viac ako pozitívne a určite ho každému študentovi odporúčam. Je to skvelá možnosť ako spoznať inú mentalitu, naučiť sa jazyk, niečo vidieť, zažiť a ochutnať. Keby že mám ďalšiu príležitosť, neváham ani minútu. Neváhajte ani vy!