Predstavil obrazovú časť publikácie s odbornými komentármi o diele, živote a tvorbe neznámeho fotografa Bélu Petrika, ktorý po sebe zanechal 406 sklenených negatívov v malej obci Rad na južnom Zemplíne.
V utorok 18. apríla sa na Katedre umeleckej komunikácie FMK UCM v Trnave uskutočnila prezentácia najnovšej knihy doc. Jozefa Sedláka s názvom Petrik Béla, kňaz, fotograf, kronikár. Autor nové knižné dielo odprezentoval študentom v rámci predmetov žurnalistická fotografia a Ateliér komunikácie v médiu fotografie (AKMF).
Prednáška a prezentácia bola o to osobnejšia, pretože študenti FMK v rokoch 2016 – 2017 absolvovali tvorivú dielňu v obciach Rad a Brehov, kde sa po prvý raz stretli s tvorbou Bélu Petrika.
V histórii slovenskej fotografie môžeme od prelomu 19. storočia až po súčasnosť vystopovať viacerých kňazov, ktorí sa popri svojej pastoračnej službe venovali fotografii. Svedčia o tom záznamy v databáze Lexikónu katolíckych kňazských osobností na Slovensku, kde popri spracovaných kňazoch – fotografoch ako J. Hurton, Š. Klubert, J. Rajčák, J. Török, J. Vrablec či Maroš Madačov (Martin Števček) – by sme mali zaradiť aj rozsiahle dielo Bélu Petrika z obce Rad na južnom Zemplíne.
406 sklenených negatívov
Petrik sa narodil 29. apríla 1888 v obci Malé Trakany (Kístárkány) v Zemplínskej župe. Za kňaza bol vysvätený 23. júna 1911 v biskupskej kaplnke košickým biskupom Augustínom Fischerom-Colbriem. Od 1. októbra 1920 vykonával v obci Rad v Medzibodroží funkciu farára nepretržite až do roku 1957, kedy oficiálne ukončil pôsobenie vo farnosti. Béla Petrik zomrel 23. júna 1971 vo veku 83 rokov v Malých Trakanoch.
V roku 2004 súčasný farár Roland Böőr vo farskej budove náhodne objavil kompletnú pozostalosť 406 kusov sklenených želatínových negatívov. Dokladujú celé časové rozpätie tvorby kňaza Bélu Petrika od prvých začiatkov v roku 1906 až po rok 1940. Na väčšine fotografií zaznamenal svoju rodinu, blízkych priateľov či farníkov z obce Rad a blízkeho geografického okolia Medzibodrožia.
Reprezentívna obrazová knižná publikácia prezentuje okrem rodinných portrétov aj experimentálnu tvorbu autoportrétov, zábery interiérov kostolov, civilných budov, farských dvorov, hospodárskych budov a pod. V knihe sú takisto zastúpené aj extrémy počasia, rozsiahle záplavy, zničené domy, snehové závaly a prírodné veduty okolia Radu, rieky Tisa a jej mŕtve ramená (Tice), zrúcaniny hradu Veľký Kamenec či zrúcaniny kaplniek.
Petrik prekročil hranice pastorácie
Béla Petrik sa profiloval vo fotografickej tvorbe ako zástanca kresťansko-sociálnej línie. Nevyužíval fotografiu len ako výhradný prostriedok umeleckej výpovede. Fotografie vyjadrujú jeho osobnosť kňaza a človeka s misijnou povahou, ktorý tridsaťsedem rokov pôsobil na tom istom mieste.
Fotografie sú tak jasnozrivou analýzou prostredia, ktorého sa stal súčasťou. Bolo to určite jedno z prvých poznaní, kedy Petrika povolanie kňaza posunulo bližšie k bolestivej práci hľadania identity kňaza a tiež cesty fotografa reflektovať prítomnosť – mať pozornosť k niečomu, náklonnosť pre niekoho. Petrik využitím média fotografie prekročil tradičné hranice pastorácie. Fenomenologicky sa môže prepojenie nazvať religiózno-obrazovou misiou – misijným a sakrálnym analógom obrazu sveta.
Knižnú publikáciu Jozef Sedlák – Petrik Béla, kňaz, fotograf, kronikár, ktorá vychádza z iniciatívy terajšieho farára Rolanda Böőra v obci Rad, podporil Fond na podporu národnostných menšín KULT MINOR.
Zdroje fotografií: Jozef Sedlák, Béla Petrik