Ako sa meria kvalita v akademickom prostredí? Jedným z kritérií sú publikácie zaradené v niektorej z medzinárodných databáz. Na konferencii Marketing Identity oznámil šéfredaktor Martin Solík, že vedecký časopis FMK UCM Communication Today sa dostal do Web of Science. Čo táto správa znamená pre našu fakultu?
Slovenské akademické prostredie a hodnotenie kvality vysokých škôl ovplyvňujú najmä ukazovatele kvantitatívneho charakteru. Body sa udeľujú za počty publikácií profesorov, docentov, doktorandov, množstvo študentov a denných doktorandov a ďalších, podľa ktorých dostávajú financie od štátu. Ku kritériám však patria napríklad aj úroveň vedeckých štúdií a iných výstupov a ich indexácia v renomovaných databázach. A práve týmito kritériami sa približujeme svetovým vzdelávacím inštitúciám.
V apríli 2015 sa vedeckému časopisu Communication Today (CT) Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (FMK UCM) podarilo dostať do treťej najprestížnejšej svetovej databázy ERIH PLUS, v novembri sme dostali pozitívnu odpoveď i ohľadom Web of Science (WoS), ktorá sa vo vedeckom prostredí považuje za najprestížnejšiu. Druhou v poradí je SCOPUS.
Niektoré z databáz sú ohlasovacie a slúžia skôr na vyhľadávanie obsahu časopisu, v ostatných sa preveruje i úroveň článkov. Web of Science združuje iba 12 000 časopisov z celého sveta a Communication Today recenzenti z Thomson Reuters, ktorí fungovanie Web of Science zabezpečujú, zaradili spolu s ďalšími 3 000 časopismi do citačného indexu Emerging Sources Citation Index (ESCI) – Web of Science Core Collection. Hodnotiaci proces trval tri roky.
O pozadí registrácie nášho vedeckého časopisu do Web of Science a 5 dôvodov, prečo je to pre našu fakultu veľká vec, sa dozviete ďalej v článku.
1. Články sú na vysokej úrovni
Počas hodnotiaceho obdobia sa brali do úvahy kvalita štúdií, úroveň vedeckého jazyka, angličtiny, rovnorodosť anotácií, citácií a poznámok pod čiarou a medzinárodný presah článkov – z hľadiska tém i citovanosti článkov.
„Časopis Communication Today publikuje len to najlepšie a aj preto sú štúdie, ktoré sa v ňom nachádzajú, citované celosvetovo“, hovorí jeho šéfredaktor Martin Solík a cituje zakladateľa a editora časopisu docenta Slavomíra Magála: „mať uznávaný a čítaný časopis nie je dielom náhody. Ide o tvrdú, poctivú a nadšenú kolektívnu prácu. Okrem odborného textu si náš časopis vytvoril vynikajúcu grafickú šablónu a každé číslo má aj estetickú hodnotu. Podobné časopisy zlyhávajú najmä na priemerných príspevkoch, slabej komunikácii s databázami a podcenenom riadení organizácie práce časopisu“. V prípade, že by sme dostali negatívnu odpoveď, museli by sme čakať ďalších 5 rokov.
Úsilie vedeckých časopisov o zaradenie do WoS má viaceré roviny: ide o prestíž časopisu, medzinárodné uznanie, a, samozrejme, sa to vo významnej podobe odráža aj na rozpočte. „Podľa súčasne platnej metodiky tvorby rozpočtu Ministerstva školstva, výskumu vedy a športu SR sú príspevky v časopise, ktorý je zaradený napríklad v databáze Web of Science, hodnotené podobne ako vedecké monografie alebo časopisy A-kategórie, tzv. karenty – t. j. ako najcennejšie výstupy akademickej publikačnej činnosti. Majú pridelený vysoký koeficient. Čím viac má vysoká škola takýchto hodnotných výstupov, tým viac financií v nasledujúcom rozpočtovom období dostane. Časopisecké výstupy indexované (začlenené) vo WoS majú obrovský význam aj vo všetkých akreditačných procesoch„, vysvetľuje dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave Dana Petranová.
2. Prestíž: Michelinova hviezda medzi vedeckými časopismi
„Zvykne sa hovoriť, že len ak ste napísali štúdiu, ktorú publikovali v časopise indexovanom vo WoS alebo v Scopuse, až vtedy ste oficiálne považovaný za vedca“, hovorí M. Solík.
Členka redakcie Dáša Mendelová prirovnala tento úspech k získaniu Michelinovej hviezdy – reštaurácia, ktorá ju získa, musí spĺňať veľmi prísne kritériá. Je to najvyššie ocenenie kvality, a takisto ide o dlhodobý proces hodnotenia, na ktorom musí pracovať. A navyše je to aj signál pre zákazníka, ktorý vie, že ide o reštauráciu, ktorá sa vymyká štandardu. „Rovnako je to teraz aj s autormi, ktorí sa u nás rozhodnú publikovať. Vedia, že publikovanie v CT je aj otázkou ich prestíže.“
Na Slovensku ani v Českej republike okrem Communication Today neexistuje časopis z oblasti masmediálnej a marketingovej komunikácie indexovaný vo WoS. Dana Petranová: „Dbáme na kvalitný obsah a zaraďovanie do prestížnych databáz dlhodobo a systematicky manažujeme“. Dokazujú to aj doterajšie úspešné anglické zborníky z dvoch ročníkov Marketing Identity 2013 a 2014.
3. Angličtina je jazykom vedy
Pred zaradením časopisu do WoS sa redakcia v roku 2015 podujala na revolučný krok. Prečo sa ho redakcia odhodlala urobiť, odpovedá opäť M. Solík: „Prechod do angličtiny sa ukázal ako kľúčový a veľmi významne sa podieľal na našom úspechu. Angličtina je jazykom vedy a my sme urobili všetko veľmi rýchlo a kvalitne“, spomína a dodáva: „možno moje slová na konferencii Megatrendy a médiá: Mediálna farma v apríli 2015 vyznievali úsmevne, keď som porovnal náš časopis Communication Today k Ferrari, pričom som sa opieral o znaky ako rýchlosť, ktorou sme prešli na angličtinu, dravosť, rozhodnosť a inovatívnosť“.
4. Inovatívnosť
Časopis vychádza v tlačenej podobe, články si možno prečítať na webovej stránke communicationtoday.sk a všetky čísla si záujemcovia môžu bezplatne stiahnuť cez mobilnú aplikáciu pre iOS i Android. Momentálne používa obe verzie 835 čitateľov a aprílové číslo 1/2015 si stiahla viac ako polovica z nich. M. Solík: „Treba si uvedomiť, že ide o vedecký časopis s úzko vyprofilovanou cieľovou skupinou. Ja som sa nikdy nebál toho, že jedna forma distribúcie bude kanibalizovať na zvyšných dvoch a prax nám ukazuje, že všetky tieto formy dokážu koexistovať“.
Dekanka FMK UCM vyzdvihla i jednotlivé aspekty, ktoré dopĺňajú charakteristiky tohto periodika: „Vo veľmi krátkom čase sa nám podarilo vytvoriť v našom odbore kvalitný vedecký časopis, ktorý je známy originálnymi príspevkami, prísnymi recenzentmi, perfektnou angličtinou a bezchybnou grafikou. Keď sa k týmto aspektom pridá navyše i nápaditosť, musí to byť úspech“, povedala Dana Petranová.
5. Ľudia
Súčasťou redakcie časopisu sú členovia Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. S podporou dekanky Dany Petranovej a vedúceho Katedry umeleckej komunikácie FMK UCM Slavomíra Magála jadro časopisu tvoria okrem šéfredaktora Martina Solíka aj Dáša Mendelová, ktorá zabezpečuje recenzný proces a aktualizuje webovú stránku časopisu, Jana Radošinská, anglická editorka a expertka na terminológiu v oblasti masmediálnej a marketingovej komunikácie, Zuzana Bezáková, technická redaktorka časopisu, a grafik Martin Klementis.
M. Solík: „Zuzana Bezáková to vystihla najlepšie, keď povedala, že v časopise pracujeme nie ako kolegovia, ale ako priatelia. U nás každý člen redakcie CT vie, čo má robiť a usiluje sa to robiť čo najlepšie. Tajomstvo nášho úspechu je v kolektívnej sile“.
Zdôraznil i význam spolupráce s autormi: „Celej redakcii ešte raz ďakujem, a zároveň sa musím poďakovať aj autorom, pretože ide o ľudí s maximálne profesionálnym prístupom, ktorí sú ochotní vykonať požadované zmeny aj v nedeľu vo veľmi krátkom čase.„
Zaujímavým faktom je, že časopis funguje šiesty rok a vo Web of Science sa rozhodli, že v plnej miere indexujú aj šiesty ročník (celý rok 2015). Smerovanie CT do budúcnosti tak má jasný cieľ – Martin Solík: „Veľmi dlho som hovoril, že ak sa naše CéTé-čko dostane do Web of Science, vystrelí nás to do vesmíru! A to sa aj stalo – časopis Communiction Today je v tomto momente celosvetovo uznaným vedeckým periodikom, ktoré bude i naďalej skvalitňovať publikované štúdie. Nepoľavujeme v našom úsilí. Uvedomujeme si, že nás skutočná práca iba čaká. Musíme nielen udržiavať kvalitu textov, musíme túto úroveň neustále zvyšovať, čo nám umožní dostávať sa do vyšších citačných indexov v rámci Web of Science. Tieto veci sú vo svete vedeckých časopisov nesmierne dôležité“.
Nové číslo Communication Today je plné zaujímavých odborných a vedeckých príspevkov. „Za všetky by som vyzdvihol štúdie autorského kolektívu Moravec – Urbaníková – Volek a Magdalény Petrjánošovej alebo esej Benjamina Garnera. Môžem povedať, že ide o veľmi dobré číslo, zložené najmä z textov zahraničných autorov“, hovorí šéfredaktor.
Ako ovplyvní tento úspech vnímanie našej fakulty ostatnými domácimi i zahraničnými univerzitami a verejnosťou, ukáže čas. „Verím, že nám to prinesie zaslúžené uznanie. Ľudia, ktorí sú vo veci zorientovaní a vedia, čo výnimočné sa nám podarilo, nám v súčasnosti posielajú gratulácie, viacerí prichádzajú osobne. Imidžu školy táto udalosť môže len pomôcť“, dodáva dekanka FMK UCM.
V roku 2016 doplní kolektív periodika doktorandka Lenka Chrenková, ktorá prevezme distribúciu a spravovanie databáz. Za celú fakultu prajeme tímu Communication Today veľa vytrvalosti a ďalších úspechov.
Text: Dáša Mužíková
Foto: Matúš Pastor
Súvisiace články:
- Zborník z konferencie Marketing Identity: Dizajn, ktorý predáva, sa dostal do databázy Web of Science ǀ 06.03.2015 ǀ FMK UCM
- Minuloročný zborník z konferencie Marketing Identity sa opäť dostal do medzinárodnej databázy ǀ 08.09.2015 ǀ FMK UCM
- Veronika Folentová: Vysoké školy sú v hlbokej kríze, akademici ukázali, čo chcú zmeniť ǀ 13.11.2015 ǀ Denník N
- Web of Science Core Collection: Emerging Sources Citation Index ǀ 2015 ǀ wokinfo.com