Pri príležitosti 20. výročia založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a 30. výročia mobilitného programu Erasmus vyhlásila Fakulta masmediálnej komunikácie UCM súťaž študenstkých prác na tému „Mobilitou k úspechu: Skúsenosti študentov FMK so štúdiom v zahraničí.“ Dnes sa pozrieme na príbeh, o ktorý sa s nami podelil Viktor Kudzia.
V zimnom semestri 2012/2013 som si užíval teplé chorvátske slnko a južné letovisko známe červenými strechami a mestskými hradbami. Dubrovník je starobylé mesto v južnej Dalmácii, kde najväčšia univerzita Sveučilište u Dubrovniku (University of Dubrovnik) učí svojich študentov aj masmédiá.
Dubrovník, Dubrovník
Dubrovník bol kedysi silnou obchodno-námornou mocnosťou. Začiatkom 14. storočia sa vyformovala tzv. Republika Ragusa, ktorá mala výborné diplomatické vzťahy a konzulárne zastupiteľské úrady. Vlastnila cez 700 plachetníc a svojou silou a vplyvom sa vyrovnala Benátkam, ktorého považovala za najväčšieho oponenta. V 19.storočí sa však republika rozpadla, padla do rúk Napoleona a po mnohých peripetiách sa v roku 1918 začlenila do Juhoslávie, neskôr do samostatného Chorvátska.
Stretnúť Slováka v Dubrovníku je skôr
výnimka ako pravidlo, možno práve kvôli nepriaznivým cestovným spojeniam a vysokým
cenám.
Aby sa to všetko zachovalo aj pre budúce generácie, staré mesto s mestskými hradbami dlhými až takmer 2 kilometre sa zapísalo medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO, kde patrí od roku 1979. Najfrekventovanejšími návštevníkmi Dubrovníka sú Briti, Francúzi a Nemci, z ktorých ho mnohí navštevujú pravidelne. Stretnúť Slováka v Dubrovníku je skôr výnimka ako pravidlo, možno práve kvôli nepriaznivým cestovným spojeniam a vysokým cenám. Stretnúť slovenského erazmus študenta je omnoho jednoduchšie. Boli sme dvaja a asi ako jediní spomedzi erazmákov sme sa snažili dorozumieť lámanou chorvátčinou na každom kroku.
Arborétum Trsteno
Ak by som niečo okrem Dubrovníka spomenul, bolo by to jedno nádherné arborétum v blízkosti mesta. Arborétum Trsteno, ktoré je od Dubrovníka vzdialené len 12 kilometrov je najstarším arborétom na svete. Bolo založené už v roku 1492 počas ešte existujúcej Dubrovníckej republiky (Republika Ragusa) šľachtickým rodom Gučetić. Šľachtická rodina si nechala priniesť semená stromov a rastlín z celého sveta. V minulosti však vyhorelo a jeho rekonštrukcia stála mnoho úsilia a času.
,,Zase tie prednášky“ takto reaguje väčšina chorvátskych študentov na štúdium na vysokej
škole.
Absencií majú určite dosť, ale nikto sa im nečuduje. Majú predsa more, veľa slnka a tepla. Po prednáške môžu ísť na pláž alebo na vyhriatu terasu miestnej kaviarne. Mnohí z nich sú však šikovní a aj zahraničným študentom pomôžu ak treba. Študoval som odbor zvaný Mediji i kultura društva. Vyučovali nás rôzni mediálni odborníci, ale mali sme aj napríklad kurz chorvátčiny.
Zložitá chorvátčina
Neviem, prečo som si myslel, že je chorvátsky jazyk jednoduchý a podobný ako slovenský. Určite podobný je, o tom niet pochýb. Odborné výrazy sú často zložité, komplikované, niektoré slová podobne ako v nemčine alebo angličtine nemajú priamy preklad do nášho jazyka,len niečo, čo sa tomu podobá. A prečo toľko spomínam tento jazyk? Prednášky som mal v chorvátčine. Dnes už je to možno inak, ale v roku 2012 to bol skutočný problém. Asi len dve prednášky boli v angličtine, kde mali profesori celkom dobrú úroveň jazyka, ale aj tak mnohé materiály a testy boli v chorvátčine.
Nakoľko bola účasť viac-menej povinná, musel
som si odsedieť svoje počúvaním chorvátčiny. Teraz som za to vďačný.
Nikde sa nenaučíte jazyk lepšie ako v krajine jeho pôvodu. Čím viac som sa dostal k jazyku, tým ďalej som sa priblížil k Chorvátom. Po čase ma akceptovali a ocenili moju snahu naučiť sa možno pre niekoho ,,zbytočný jazyk“ v porovnaní so svetovými jazykmi, ktoré sa učia aj oni.
Nezvyčajný internát
Na Dubrovníku ma najviac prekvapil internát. Ženski učenički dom, teda internát pre ženy, kde som mal tú česť študovať aj ja. Ide o uzavretý, malý internát, kde je približne 40-50 študentov, v drvivej väčšine prípadov dievčat s niekoľkými výnimkami ako som bol aj ja. Chorvátsky jazyk tu dominuje a to som najprv považoval za nevýhodu. Po mesiaci som však pochopil, že je to ideálny spôsob ako sa naozaj naučiť chorvátsky a skutočne mi to pomohlo. Možno by sme mali na Slovensku robiť to isté, nútiť zahraničných študentov, aby sa naučili aspoň ako-tak slovensky. Jeden nikdy nevie, kedy bude akýkoľvek cudzí jazyk potrebovať. Dubrovník ma teda príjemne očaril asi ako Georgea Bernarda Shawa, ktorý raz povedal: ,,Tí, ktorí hľadajú raj na zemi, musia prísť do Dubrovníka“
Mgr. Viktor Kudzia, absolvent FMK