Pri príležitosti 20. výročia založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a 30. výročia mobilitného programu Erasmus vám už tradične prinášame zaujímavé príbehy našich Erasmákov. Alžbeta Hanuliaková, ktorá sa rozhodla spoznať Holandsko, zavítala do mesta Enschede, kde navštevovala svoju „náhradnú“ školu.
Holandsko. Veľa ľudí pozná len jeho západ a väčšinou Amsterdam. Krajina sama o sebe ale ponúka viac, ako hovoria knižky a príručky cestovných agentúr. Vďaka programu Erasmus+ som sa dostala na jej východ a spoznala som nekonečnú zelenú lúku plnú fariem, neuponáhľaných ľudí, nekonečnej zábavy a možností.
Prvé dni v novom prostredí
Začiatok ako už býva zvykom bol ťažký, ale ten bol aj v Trnave, kým si človek nezvykne, že MHD-čkou sa do tej školy nedostane. Prídem teda na miesto, kde nerozumiem ani pol slova a z každej strany na mňa chrčia. Škola vyzerá akoby bola vystrihnutá a dolepená do mestskej panorámy z amerického futuristického filmu a každá učebňa je príkladom Apple ‘‘product placement-u‘.
„Jeden by si aj myslel, že obyvatelia a podotýkam, mladí ľudia poznajú Európu a štáty z ktorých sa skladá“
Zisťujem, že namiesto obyčajnej výmeny študujem špecializovaný program, v ktorom sú zahraniční študenti utláčaní a v menšine. Spolužiaci sú väčšinou Holanďania, ktorých akoby jedna mater mala. Okrem nich sa v mojej triede nachádzajú aj Nemky, Ruska a Litovčanka. Jeden by si aj myslel, že obyvatelia a podotýkam, mladí ľudia poznajú Európu a štáty z ktorých sa skladá. Opak je však pravdou. Slovensko bolo Slovinskom, Československom a nakoniec len obrázkom na Google maps, pretože nikto nevedel z akej Narnie pochádzam. Vďaka Bohu za šport a za Petra Sagana, pretože vďaka nemu mužská majorita spolužiakov prišla na existenciu krásnej malebnej krajiny Slovenska a dokonca aj Žiliny, odkiaľ Peter aj ja pochádzame.
Jedna rada nad zlato, ktorú som ja na začiatku zanedbala bola si zaobstarať bicykel, teda fietz. Všade samé cyklistické cestičky, semafory pre bicykle a dokonca aj cesty v poli. Samozrejme, že som prešvihla najlepšiu dobu na kúpu bicykla a tie čo zostali boli v stave, že nebrzdili a stáli polovicu nájmu. Našťastie aj tu na východe západu majú svoj vlastný ‘‘Bazoš‘‘ a našla som krásny zelený bicykel, s brzdami vpredu, funkčným dynamom a svetlom vpredu. Nikdy som nebola človekom, ktorý by mal predsudky alebo by nejak predpokladal niečo zlé od inej osoby na základe národnostnej príslušnosti.
„Jedna rada nad zlato, ktorú som ja na začiatku zanedbala bola si zaobstarať bicykel, teda fietz.“
Dohodla som si stretnutie so svojím rumunským predajcom a odišla som s bicyklom za skvelú zjednanú cenu. Ostávalo mi len kúpiť si zámky, pretože dopyt po bicykloch je tu väčší ako po teplých rožkoch. Našla som Bikeshop, samozrejme po tom ako som s v malom veľkom meste stratila. Bolo mi povedané, že nič také pre mňa nemajú, ale že mi ich môžu objednať. Pristála som na dohodu, chalani mi zatiaľ požičali ich bicykel, pretože videli zúfalstvo v mojich očiach, keď som si predstavila že mám šľapať 6 km domov pešo. V piatok 13 dostanem správu, že bicykel mám spravený. Celá nadšená prídem do obchodu, zaplatím, vysvetlím ako sa vyslovuje ž v mojom mene a idem si po svojom. Aspoň tak som si myslela. Pri odchode z ulice som šla prehodiť pedále, aby sa mi ľahšie rozbiehalo, pedále sa pohli, ale kolesá nie. Vysvitlo, že môj rumunský kamarát mi predal bicykel, ktorému zostávala posledná jazda. Našťastie ma moji noví kamaráti zachránili a ponúkli mi koleso z ich starého bicykla, za symbolickú cenu plus slovenskú domácu. Jednoducho obchod, ktorý sa neodmieta.
Nové priateľstvá
Aj napriek tomu, že moje prvé týždne na novom mieste boli chaotické, boli aj rovnako skvelé vďaka ľuďom ktorých som spoznala. Asi to znie ako klišé, ale môj Erasmus+ by nebol životnou skúsenosťou, keby nebolo nemeckého gangu, do ktorého som sa infiltrovala. Vždy som bola predsedníčkou klubu nenávidím nemčinu a prišlo aj na mňa, pretože v súčasnosti som s ňou v kontakte každý deň.
Koniec koncov musím povedať, že sa mi vyplatilo vycestovať. Spoznávať krajinu a ľudí je najlepšie osobne, pomaly a v neturistickom prostredí. Každému známemu aj neznámemu by som preto odporučila navštíviť menšie mestá, ktoré možno nevytvoria najväčší instagramový boom, ale skutočne ukážu ako život v danej krajine vyzerá. Mne osobne sa Enschede veľmi zapáčilo. Saxion University of Applied Sciences je výborná škola, kde sa človek naozaj nájde. Podarilo sa to aj mne a pevne verím, že sa to podarí aj ostatným študentom, ktorí tu po mne zavítajú.
Alžbeta Hamuliaková